Test Hyundai i20 1,0 T-GDi: Pripojenie na tri doby

Hyundai i20, druhý najmenší model v ponuke koréjskej značky sa nie tak dávno dočkal novej generácie. A ujal sa úspešne, čoho dôkazom je aj výhra Európskeho zlatého volantu či aj reddot design award. Jeho nenápadný, pro-európsky dizajn teda zabodoval a aj také stálice tohto segementu ako napríklad Škoda Fabia by sa mali mať pred i20 napozore. Nám sa do rúk na týždeň dostala benzínová verzia s trendovým trojvalcovým motorom, doplneným o turbo. Motor je v ponuke úplnou novinkou a postupne má vytlačiť atmosférické agregáty. O i20 s atmosférickými benzínovými motormi si môžete prečítať test výkonnejšej 1,4-ky a aj priemerne ťahajúcej 1,2-ky.

Príplatková, tmavočervená farba karosérie Passion je rozhodne v prípade malého hatchbacku správnou voľbou, keďže tvary karosérie sú pomerne konzervatívne. Výraznejší lak je dobrým spôsobom oživenia. Najvýraznejším prvkom prednej časti je veľká plastová tlama, teda maska, ktorá tvorí veľkú časť nárazníka integrujúceho aj hmlovky. Predné svetlomety s LED denným svietením majú aj funkciu prisvecovania do zákrut, čo je samozrejme chvályhodný a praktický prvok výbavy, u auta tejto kategórie ale nie úplne tradičný a vonkoncom nie sériový.

Dobrým nápadom je široký C stĺpik v čiernej farbe, tento prvok sa síce objavuje na súčasných autách už pomerne dlho, ale stále nie je opozeraný takže jeho použitie u i20 nám vôbec nevadí. Dokonca malé auto vizuálne odľahčuje. Nepravidelný päťuholníkový tvar zadných svetiel dobre korešponduje s tými prednými, takže ako celok pôsobí karoséria konzistentne a zladene. Dizajn je síce pomerne konzervatívny, na druhú stranu ale výborne vyvážený, kde všetky časti auta spolu vzájomne ladia a nepôsobia ako stavebnica. Hliníkové disky kolies s priemerom 15 palcov sú vzhľadom k veľkosti auta akurátne, na šestnástkach by ale auto pôsobilo o chlp dynamickejšie.

Interiér je slušne vybavený, nechýba manuálna klimatizácia, kožený vyhrievaný volant s multifunkciou a tempomatom, vyhrievanie sedačiek či autorádio s USB výstupom. Malý Hyundai sa sám osebe parkuje ľahko, o to ľahšie keď súčasťou výbavy sú aj parkovacie senzory. Sedačky sú tiež fajn, ale ich stredová výplň by mohla byť v inej farbe než lacno pôsobiacej šedej. Kvalita plastov je premenlivá, tie na prístrojovej doske sú však celkom mäkké a pomerne kvalitné takže niet sa čo sťažovať.

Chválime možnosť upravovať intenzitu podsvietenia svetielok interiéru, keďže pri nastavení na najvyššiu úroveň je výrazná modrá dosť nepríjemná pre oči a najmä v noci výrazne ťahá zrak tam, kde by primárne smerovať nemal. Displej a grafika autorádia pôsobia pomerne jednoducho a zastaralo, potenciálni záujemcovia v tejto triede však zrejme tento nedostatok prekusnú bez problémov. Pred radiacou pákou sa nachádza odkladací priestor, dostatočný akurát tak na kľúče, mobil a peňaženku. Batožinový priestor s objemom 295 litrov je vhodný skôr na nákup do mesta, prevoz rozmernejších vecí si vyžaduje sklopenie sedadiel. A to práve Hyundai i20 má jeden z najväčších kufrov v triede.

V duchu filozofie že do malého auta patrí malý motor sa konštruktéri značky Hyundai rozhodli aj pod kapotu i20 ukryť malý benzínový trojvalec s objemom iba jeden liter. Výkon dosahuje 74 kW (100 koní) a krútiaci moment 172 Nm. Bez pomoci turba by to však samozrejme nešlo. Výkon stovky koní je na auto týchto rozmerov celkom dostatočný, žiadnu ohurujúcu dynamiku nemožno čakať, ale na mestské presúvanie pre jednu až dve osoby na palube je úplne dostačujúci. Ako plnohodnotné rodinné auto pre štvorčlennú rodinu však litrová i20 nie je zrovna rozumnou voľbou. Prekvapením je zábavný a tak trochu aj komický zvuk vo vysokých otáčkach, ktorého tón pripomína niečo medzi rozbehnutým vysávačom a vzduchom chladeným Porsche. Motor je spriahnutý s päťstupňovým manuálom, ktorý má pomerne ľahké, ale relatívne presné dráhy. Výrobca udáva priemernú kombinovanú spotrebu 5,5 litra na sto kilometrov. Nami dosiahnutá hodnota sa pohybovala skôr okolo šiestich litrov, na diaľnici pri tempomatovej 130 to bolo okolo 6,7 litra. Hodnoty to síce nie sú úplne zlé, na druhú stranu, vzhľadom k veľkosti a relatívne nízkemu výkonu auta by sme očakávali hodnoty zhruba o pol litra nižšie. Kľudné povahy však majú šancu sa k týmto métam priblížiť. Alebo druhá možnosť hovorí o kúpe výkonnejšieho trojvalca s 88 kW (120 k), ktorý benefituje zo šesťstupňovej prevodovky.

Jazda v i20 je kľudná, auto aj napriek krátkemu rázvoru nepôsobí nervózne. Viac komunikácie a citu by si však zaslúžilo riadenie a športovým ambíciám by pomohli o palec väčšie kolesá, zásadné nedostatky však podvozok nevykazuje ako z dynamického, tak ani komfortného hľadiska. Preložené do inej reči, kto nepotrebuje jazdiť výrazne dynamicky, bude nadmieru spokojný.

Oproti predošlej generácií je nová i20 zasa o niečo lepšia, teda výrazne lepšia, a svoju cieľovú skupinu zákazníkov si celkom iste nájde. Je totiž jednou z najlepších a najdostupnejších alternatív Fabie od Škody. Oproti takému Fordu Fiesta je i20 menej výrazná a usadlejšie pôsobiaca, naviac so základnou cenou 9 640 eur (11 990 eur za 1,0 T-GDI 100 k) sa však jedná o výbornú ponuku ktorá určite presvedčí mnohých, ekonomicky a prakticky zvažujúcich jedincov, ktorým ide skôr o praktickosť a kvalitu než výrazný image. A tiež môžu oceniť päťročnú záruku na auto bez obmedzenia kilometrového nájazdu.

Pamätáme si, že keď automobilka pár rokov dozadu predstavila i20, tak sa šepkalo o výkonnej verzii konkurujúcej Cliu RS, Fieste ST, ale aj 208 GTi. Zatiaľ nedošla. Rovnako ako kombi, o ktorom sa piekli špekulácie už od začiatku. i20 s takou karosériou by bol zdatný konkurent nielen pre Fabiu s rovnakou karosériou, ale aj pre príjemné Clio Grandtour.

Všetky fotky sú od Martin Ofúkaný / Automotive Photography

Hyundai i20 Style 1,0 T-GDI (100 k)