Životný cyklus úžitkových vozidiel je iný ako životný cyklus osobných vozidiel. Osobáky majú sedem rokov a väčšinou prichádza nová generácia. Pri úžitkáčoch je to niečo iné. Aj preto neprekvapí, že H1 od Hyundaiu ťahá úž desať rokov. Lenže Hyundai robí kontinuálne vylepšenia, takže má stále čo ponúknuť.
Na slovenskom trhu Hyundai aktuálne ponúka viacero verzií H1. Buď je výlučne úžitková a má tri, či šesť miest, alebo osobná verzia dodávky s ôsmimi sedadlami. My sme testovali práve tú osobnú verziu a naviac so všetkým okrem kože. Teda inak povedané, jedinú možnú výbavu.
Amerika
Hyundai pred desiatimi rokmi vyrobil úžitkové auto, ktoré je stále aktuálne. Okrem aktuálnosti je z neho cítiť akýsi americký imidž, aj keď toto nijako nevieme odôvodniť. Ale určite to poznáte, prichádzate k niekomu a viete, že vás len naštve už na prvý pohľad. A ku H1 prichádzate a viete, že má niečo americké, aj keď ázijské trhy sú omnoho dôležitejšie.
Tradičnú formu vanu s jednopriestorovou karosériou ešte nikto neprekonal. To, čo skúšalo LDV, či pred tým DAF s predsunutým predkom sa neujalo. Hyundai osvedčený recept nemenil, veď nebolo treba. Ku charakteristickým črtám patrí veľká predná maska a obrovské, vertikálne členené predné svetlá. Nemajú xenóny, ani LEDky, ale aj tak svietia nadpriemerne.
Osemmiestny van na bokoch ozvláštňujú výraznejšie tvarované blatníky a najmä prelisy nad nimi. Bočný profil je jasný, rovnako ako aj rozloženie dverí na bokoch. Na každej strane je jeden tradičný pár vpredu a jeden posuvný umožňujúci prístup na zadné sedadlá. Ale na tretí rad je najlepšie nasadať pravou stranou, lebo sedadlá v strede sú rozdelené 1:2.
Zadok je skôr jednoduchý, znova vyniká vertikálna stavba svetiel. Aj tu je, pri osobnej verzii, jediná možnosť, konkrétne výklopné zadné dvere. Vizuálne sú v poriadku, aj dozadu cez ne vidno. Ale nemajú ani servopohony a ak chcete dvojkrídle, tak máte tiež smolu. Vlastne pri tomto aute nemáte veľa možností konfigurácie, okrem farby a čalúnenia. K bielej farbe sedia aj sivé lemy spodnej časti. Aha, tak tu je ten americký vplyv.
Návrat do budúcnosti, ale opačne
Interiér H1 je naozaj príjemný. Podlaha je potiahnutá kobercom, sedadlá majú už dnes prehliadaný mikroplyš, či ako sa ten materiál volá. Vážne, nie je to blbosť, kedysi na tom fičalo celé Francúzsko a bolo to považované za luxusnejší materiál čalúnenia, vtedy sa o alcantare ani nechyrovalo. Osem miest, relatívne luxusné prvky, nič to nemôže pokaziť, nie?
Miesta máte všade dosť. Len do zadného radu sa dostanete len cez pravé dvere. Stredný rad sedadiel je delený na dve a jednu tretinu. Viac by sa asi hodilo rozdelenie na samostatné sedadlá, ale nie je to zásadný problém. Možno by H1 mohol mať, rovnako ako Spacetourer Isofix aj v strede. Zadné sedadlá, teda tretí rad, má miesta dosť. Lenže tu sa dostávame k najväčšiemu problému auta. Tretí rad sedadiel nie je jednoduché vybrať. Nejde to štýlom cvak-cvak, ale musíte ho odskrutkovať a to nie je práve rýchla prácička. Aspoň, že batožinový priestor stále zostáva veľkorysý.
Vráťme sa dopredu, predné sedadlá sú príjemne mäkké a je na nich až neuveriteľne veľa miesta. Nad hlavou, okolo, len povedzte, kde chcete priestor a máte ho. Pri dlhšej trase asi budete chvíľu hľadať lakťovú opierku, ale márne. Aspoň si môžete zapnúť vyhrievanie sedadla a volantu. Teda, pokiaľ ste vodič. Spolujazdec, samozrejme, nemá volant, ale nemá ani vyhrievanie sedadla.
Prístrojová doska prináša naozaj výrazný šok. Má na vrchu mäkký plast. Nie, že by bol nevyhnutný, ale v tomto segmente to rozhodne nie je štandardom. Ďalší šok je výbava, máte navigáciu s aktuálnym systémom, čo Hyundai používa, máte automatickú klimatizáciu, aj keď iba jednozónovú so samostatným ovládaním pre zadnú časť a máte tempomat, kombinovateľný len s automatickou prevodovkou. Vážne, v cenníku to tak je. Toto je auto kontrastov. Má aj palubný počítač, ale ten nezobrazuje priemernú spotrebu a nemá trojblik na smerovky. Ale bluetooth pripojenie mobilu nájdete hneď.
RWD, LSD, 5AT
Koľkokrát sa vám bežne podarí napojený drift, ľavá-pravá ak jazdíte bežne na predkolkách a štvorkolkách? Nie tak často, že? Ale ak máte H1, tak ani takáto aktivita nie je práve nereálna. Mokrá cesta, manuálny režim prevodovky a fanfáry, vnútorný pocit kráľa driftu. Zadokolka a samosvorný diferenciál majú naozaj niečo do seba.
Agilitu naviac pridáva aj motor. Nie, tu sa downsizing nekoná. Pod kapotou je štvorvalec s objemom 2,5 litra. Dosahuje 125 kW (170 k) a dôležitejší je krútiaci moment až 441 Nm. Modernému motoru sekunduje päťstupňová automatická prevodovka. Tá si možno zaslúži až označenie archaická, veď teraz sú všade osemstupňové a sedemstupňové automaty.
Lenže prevodovka radí hladko a na diaľnici, pri diaľničnom tempe točí do 2500 otáčok. Takže to nakoniec až taký problém nie je. Aspoň nemusí toľko radiť. Dokonca to vyzerá, z pohľadu vodiča, že H1 je, s týmto konfigom, celkom dynamické auto. Lenže tabuľková hodnota zrýchlenia na stovku, 14,4 sekundy nie je práve oslnivá.
Aspoň spotreba bude dobrá, nie? No, ťažko povedať, palubný počítač nič také neukazuje. Ale odhady a prepočty nás dopracovali k hodnote 8,7 litra na sto kilometrov. S diaľnicami, so svižnejšími prejazdami, so všetkým. A s dvomi tonami a dvesto kilami auta. Vedeli by ste ísť aj nižšie, ale keď rozrátate ten liter-dva naviac medzi všetkých pasažierov, tak to takmer žiadny finančný rozdiel nebude.
Veľký za cenu malého
Nedávno sme testovali Volkswagen Caddy Maxi, ktorý stál 35 tisíc. Mal automat, mal navi, mal naftový motor. H1 stojí bez zliav 31 990 eur. Takže menej. Za 2 000 máte kožené čalúnenie. Ale to nie je ten kritický bod. Je starší a niektoré detaily už má adekvátne veku. Aktuálne však dokáže Hyundai ponúknuť vozidlo s takou konfiguráciou ako sme testovali za 29 990 eur, v prípade niektorých vybraných vozidiel cena padne až na 26 990 eur. Za auto s takouto výbavou a takouto veľkosťou je to až neuveriteľne málo. Jeho kúpou si zaobstaráte niečo, čo vydrží sto rokov, bez downsizingu a bez niektorých šialených vychytávok. Nie, H1 nie je modernejší ako konkurencia, ale je o to charizmatickejší.
Aby nebolo fotiek náhodou málo, tak pridávame aj galériu od Martin Ofúkaný / Automotive Photography
Hyundai H1 Tour 5AT
| Motor | R4 nafta |
| Objem | 2497 cm3 |
| Výkon | 125 kW (170 k) pri 3600 ot/min |
| Krútiaci moment | 441 Nm pri 2000-2250 ot/min |
| Prevodovka | Automat 5 stupňov |
| Rozmery a hmotnosti | |
| Dĺžka | 5150 mm |
| Šírka | 1920 mm |
| Výška | 1925 mm |
| Rázvor osí kolies | 3200 mm |
| Hmotnosť (prevádzková/celková) | 2304/3070 kg |
| Batožinový priestor | 842/- l |
| Povinné údaje | |
| Maximálna rýchlosť | 180 km/h |
| Zrýchlenie 0-100 km/h | 14,4 s |
| Spotreba (mesto/mimo/komb) | 11,0/6,9/8,4 |
| Emisie g CO2/km | 225 |
