Test Honda Civic 1.6 i-DTEC: Slabší zážitok vykúpi nižia spotreba

Odpoveď na stále viac diskutovanejšie otázky, či zachovať alebo potopiť naftové motory a ako splniť emisné normy priniesla Honda v podobe nového naftového motora. Rôzni výrobcovia nedokážu zložiť podobný motor bez toho, aby doň liali AdBlue, čiže močovinu, alebo bez toho, aby nemal prejav ako naftová lokomotíva ŽSSR jazdiaca desaťročia.

Našťastie, trochu ďalej od nás je krajina Japonsko, známa aj vďaka svojím automobilkám a mechanikom, čo majú zlaté ruky, skoro ako tí poľskí. Urobia všetko, no robia veci podstatne kvalitnejšie. A ak si trh želal do jedine športovo vyzerajúceho nového Civicu dať dieslový motor, prečo nie? Možno lebo Type R, lebo 1,5 VTEC a fajn, asi aj lebo 1,0 VTEC. Ten najmenší sa mi osobne chváli ťažšie, no užijete si s ním Civic určite trochu inak. Viac zábavne, živo, presne tak, ako by si to japonskí inžinieri priali. Ak ste aj naďalej fanúšikom nafty, najazdíte veľa kilometrov a hľadáte jedno z najlepších áut v strednej triede, čítajte ďalej.

Najprv trochu k výbave testovaného auta. O jeho agresívnom vzhľade, pripomínajúcom návštevu dizajnéra vesmírnych lodí Star Wars v Honde, sme písali v predchádzajúcich testoch, vyzerá však výborne aj v čierno-bielej kombinácii. Názov výbavy Elegance naznačoval, že v interiéri pravdepodobne nič chýbať nebude. Aj tomu tak bolo. Predné sedačky boli vyhrievané, pohodlné na dlhých cestách a mali aj celkom dobré bočné vedenie. Nechýbali predné a zadné cúvacie senzory doplnené o parkovaciu kameru, ktorej kvalita sa na konkurenciu síce nechytá, ale viete si prepnúť režimy uhlov, ktoré vidíte. To môžeme pokladať za viac praktické ako samotnú kvalitu obrazu. Hesla spravme to radšej praktickejšie ako kvalitnejšie sa držali inžinieri aj pri výmene stredového multimediálneho displeja. Ten po minulé roky reagoval tak trochu ako náš slávny vojenský kapitán na politické dianie. V Japonsku však mal kto zasiahnuť a tentokrát urobili displej rýchlejší, s podstatne lepšou odozvou a vedeli sme sa skamarátiť aj s nastaveniami, či personalizáciou prostredia Andoridu. K dokonalosti interiéru, presne podľa našich predstáv, patrí aj čierny strop, za ten má Honda pri výbere strednej výbavy palec nahor.

Za jediný mínus testovaného auta, čo sa výbavy týka považujeme predné svetlá. V dnešnej dobe, zvlášť pokiaľ ich automobilka ponúka, je najmenej dať na auto LED svetlomety, možno výmenou za krásne čierne 17-palcové kolesá, ktoré auto malo a vyhnúť sa tak takýmto nepríjemnostiam. Nevadilo by ani tak to, že sú klasické halogénové, no ich svietivosť sa podobá tým, na ktoré sme zvyknutí pri ďaleko lacnejších autách. V noci s nimi vidíte pár metrov pred seba a ste vďačný za funkciu automatických diaľkových. Poviete si čo už, hádam v najbližších autodoplnkoch budú mať aspoň poriadne žiarovky.

Ale ako Civic jazdí? O tom vám najlepšie povie kolega v teste benzínovej verzie s 1,5 VTEC. Na tom naftovom sa predsalen športovo jazdí menej, teda malo by sa. S výbornou kulisou radiacej páky a krátkymi dráhami prevodovky to však nie je veľký problém. Dynamickejšej jazde sekunduje výborné naladenie podvozku. Na pomery triedy je solídne aj odhlučnenie okolia, či priestoru medzi motorom a kabínou. Motor nemá typický zvuk ako napríklad tie od nemeckých výrobcov, ale je lepší, menej klepe a dá sa počúvať aj vo vyšších otáčkach. Nechceli sme ho však počas testu moc trápiť, lebo testované auto malo nájazd len okolo 2000 kilometrov. S výkonom 88 kW (120 k) nebude problém obehnúť pomalších vodičov, nebude problém sa mierne zabaviť a prejsť s ním môžete aj na druhý kraj sveta. Pre takýchto nadšencov je naftová verzia priam stvorená. Spotrebu má ako plynový zapaľovač. Aj napriek tomu, že auto bolo prakticky nové, počas testu sme hranicu 6 litrov priemernej spotreby neprekročili ani raz. Jazdili sme s ním skoro neustále po diaľnici s tempomatom nastaveným na tachometrových 140 kilometrov za hodinu, takže tam sa to od spotreby štyri a pol litra na okresných cestách trošku vzdialilo. Keby sme nemali taký hektický týždeň, bez akéhokoľvek problému, či hypnotizovania ukazovateľa by sme jazdili s maximálne 5,5 litrami na sto.

Čomu vďačí naftový motor za to, že nemusí používať AdBlue?

Vďačí za to úplne kompletnému prestavaniu od základov a pridaniu nového DPF filtra s vyšším podielom striebra. Zoznam vecí, ktoré dostal motor Civicu nové, je pomerne dlhý. Nájdete tu nové turbo, ľahší kľukový hriadeľ, pevnejší blok motora, nové oceľové piesty, vyššie tlaky vstrekovačov a tak ďalej a tak ďalej. Skrátka nový zlodej, v novom Civicu. Prečo zrovna zlodej? Osobne ho viním z toho, že autu ukradol jeho športový charakter. Od uvedenia na trh si ho kupujú ľudia pre jeho dynamické tvary, výborné jazdné vlastnosti a skalní fanúšikovia Hondy pre ich technológiu VTEC. Zrazu však prišiel niekto, kto by ho veľmi chcel, no musí mať v ňom naftový motor. Našťastie za takýto výber dostane dotyčný trochu po prstoch, uberie mu to trochu na zážitku z jazdy s výborným Civicom.

Ak by sme mali tento futuristický počin automobilky nejak zhrnúť, tak by sme vás len požiadali o racionálnu voľbu pri výbere motorizácie. S autom ako takým chybu neurobí nikto, no s motorom by už mohol. Nebude to zásadná chyba, stále je u nás kráľom vo svojej triede aj medzi naftovými priateľmi, no benzínové agregáty sú to, čo Honda vie robiť najlepšie už dlhé roky. Ich spotreba sa výrazne nelíši a cenovo sú o niečo dostupnejšie. Testovaný model aj s výbavou Elegance v akciovom cenníku nájdete za 20 990€. S naftovým motorom však zatiaľ nespojíte automatickú prevodovku. Pre porovnanie, v rovnakej výbave, pri výbere trojvalca ušetríte 3 tisícky. Onedlho však pribudne naftovému motoru spomenutá automatická prevodovka. Nebude to CVT, ale normálny, 9-stupňový automat, čo by mohlo váhy zase trochu nakloniť k naftovému modelu.

Honda Civic 1,6 i-DTEC Elegance