Súčasné Fordy presadzujú filozofiu One Ford, ktorá rozširuje jeden dizajn na celý svet. Kedysi to však bolo iné. Autá sa líšili trochu viac ako v súčasnosti. Keď sa povie Ford Cortina, tak si automaticky väčšina predstaví model tretej, štvrtej, alebo piatej generácie. K nám sa však dostal unikátny kúsok prvej generácie. Jeho stav sa nedá nazvať ani cukríkovým. Bol len kúsok od dokonalosti. Jednoducho lepší ako z výroby. Hneď na začiatok treba poďakovať Car classic za požičanie.
Trochu histórie
Ford začal s produkciou Cortiny v roku 1962. Pod pracovným názvom arcibiskup vyvinul Ford of Britain nový automobil pre rodiny, schopný dosahovať obrovské predaje. Úplne všetko mu však nehralo do karát. Veď ako šéfdizajnéra mali Roya Browna Juniora, ktorý mal vývojové centrum v Dagenhame ako trest za neúspech značky Edsel. Cortina ako konkurent Vauxhallu Victor a Morrisu Oxford prišla do ponuky 20. septembra 1964.
Nový model bol konštruovaný tak, aby bol v Británii lacný na výrobu a aby zamestnanci nemuseli protestovať. Cortina ponúkala dvoj a štvordverovú karosériu, ktorú doplnila verzia kombi. Motory boli na výber hneď dva. Štvorvalec Kent mal dve objemové verzie. Označenia 1200 a 1500 hovoria za všetko.
Cortina mala v ponuke štyri výbavy. Základ s jednoduchým názvom Standard nasledovali Deluxe, Super a GT. Standard sa na svet pozeral cez obyčajnú mriežku, čo mu prinieslo prezývku oceľová mreža. Lenže príplatok za Deluxe bol taký symbolický, že Standard v súčasnosti takmer nie je. Pre Deluxe Ford ponúkal za príplatok kúrenie a prednú lavicu s prevodovkou na stĺpiku riadenia.
Samotné predstavenie sa konalo tesne pred autosalónom v Londýne. Ako základ bol agregát s objemom 1198 centimetrov kubických, ktorý bol zväčšenou verziou agregátu v malom Forde Anglia, ktorý účinkoval aj v Harry Potterovi.
Sivá iba zvonka
My sme na test dostali práve luxusnejšiu výbavu Deluxe s motorom s objemom 1,2 litra. Stav sa dá opísať ako vynikajúci porenovačný. Všetky chrómové časti sa leskli, bledosivý lak žiaril. Budeme sa opakovať. Krajšie ako z výroby.
Spočiatku, najmä v telefóne panovala skepsa voči sivej farbe. Lenže realita bola úplne iná. Krásny nový lak bez jediného škrabanca dokázal spolu s chrómovou maskou otočiť hlavu nejedného chodca. Veď takéto auto a najmä takto dokonalé nie je vidno každý deň. Chrómová predná Deluxe maska vynikne hlavne pri západe slnka. Každý detail je tam, kde má byť. Pôvodné nápisy dopĺňal ešte emblém klubu motoristov. To všetko, aby auto vyzeralo dokonalo. Zozadu to tiež nie je jednoduchý súčasný dizajn, ale krásna hra detailov. Veď len svetlá v tvare obráteného znaku Mercedesu by teraz predstavovali možnosť žaloby.
Veľké prekvapenie prichádza po otvorení dverí. Nie sú to prosté netónované sklá, ale luxusne vyzerajúci červený interiér. Šedá zvonka dáva zrazu zmysel. Inak by to ani byť nemohlo. Prvý problém, ktorý pri pohľade na príplatkovú prednú lavicu máte, je, že neviete ako sa za volant zmestíte. Lenže celá sa dá posúvať. V preklade to znamená, že pasažieri vzadu majú jedno, či sedia vľavo, či vpravo. Na každom mieste majú presne rovnako miesta.
Rýchlosť je relatívna
Keď už si nájdete miesto za tenkým volantom musíte zabudnúť na všetky rutiny. Pripútanie sa? Kdeže! Pásy neboli povinné, tak v aute neboli. Trochu horšie sa bude dať pochopiť manuálna prevodovka na stĺpiku riadenia. Je to klasické H, ale na inom mieste. S týmto sme našťastie problém nemali, lebo už sme to zažili v Citroëne DS.
Naštartovanie po súčasných autách tiež nie je med lízať. Sytič, napumpuvať trochu pravou nohou a modliť sa, že ste auto nezachlastali. Zrazu si uvedomíte, že to, čo teraz zvláda každá pipka v Cayenne nebolo vždy také ľahké. Kedysi bolo šoférovanie naozaj umením.
Ak ste už naštartovali a neskapalo to na niekoľko krát, tak môžete vyraziť. Všetko ide tuho. Nieže točíte jedným prstom, ani spojka nie je ako rezanie krémešu. Aj tento malý sedan je serióznym náradím. Riadenie je väčšia makačka. Ale rýchlejšie sa dostáva pod kožu. Cortina má aspoň synchronizovanú prevodovku. Dá sa radiť bez medziplynov a dvojitého vymačknutia spojky.
Pri bežnej jazde nadobúdate pocit, že idete strašnou rýchlosťou. Na tachometrových 160 sa ani nebudete mať chuť dostať. V zákrutách sa nakloníte a uzučké pneumatiky tiež nedokážu nič zvládnuť s fyzikálnymi zákonmi. Postupne sa do toho dostávate, len ešte stále netušíte ako mohli v šesťdesiatych rokoch prebiehať nejaké automobilové naháňačky. Vtedy to boli majstri volantu, ale aj spojky a predvídania.
Bez problémov
V šesťdesiatych rokoch bolo výrazne menej áut na cestách a život nebol tak hektický. Presne to cítite aj za volantom. My by sme takúto Cortinu brali, ale nie na zrazy, ale na každodenné jazdenie. Niekto by to mohol brať ako ničenie famózne spraveného auta, ale pre nás by to bolo ako upokojujúca droga. Ako tráva bez ilegality. Každá cesta do práce by spomalila tep, zľahčila by každý životný problém.
Test vznikol v spolupráci s Car Classic.
| Motor | R4 OHV Kent |
| Objem | 1198 cm3 |
| Výkon | 37,5 kW (51 k) pri 4800 ot/min |
| Krútiaci moment | 80,5 Nm pri 2700 ot/min |
| Prevodovka | Manuál 4 stupne |
| Rozmery a hmotnosti | |
| Dĺžka | 4275 mm |
| Šírka | 1588 mm |
| Výška | 1465 mm |
| Rázvor osí kolies | 2489 mm |
| Hmotnosť (prevádzková/celková) | 871/1155 kg |
| Batožinový priestor | – l |
| Povinné údaje | |
| Maximálna rýchosť | 140 km/h |
| Zrýchlenie 0-100 km/h | – s |
| Spotreba (mesto/mimo/komb) | – |
| Emisie g CO2/km | – |
no tak to je parada!
Dakujeme za pochvalu, aj v mene Car Classic.