Test Dodge Charger SRT 392: Zabudnite na kľudný rodinný sedan

Sú autá, ktoré nepotrebujete. A sú autá, ktorých vlastníctvo si odôvodníte akokoľvek, lebo ich proste chcete. Pri kupé je to napríklad s rodinou ťažšie. Aj preto existujú sedany so zdrvujúcim výkonom. Lenže koľko stojí M5, E63 AMG a podobne? Celkom veľa. Z Ameriky však prichádza možno nie tak kultivovaná alternatíva, ale niečo, čo je dostupné a dokáže niektoré kúsky, čo aj supersedany.

Hovoríme o Chargeroch. Od Bullitovho prípadu sa auto zmenilo z kupé na sedan. Ale to nevadí. Aspoň ponúkne trochu praktickosti ku výkonu. Nie, nemali sme v rukách Hellcat. Výkon 717 koní, čo je 526 kW je naozaj lákavý. Veď si len zoberme, že toľko mala pôvodná verzia Lamborghini Aventador. Dobre tá mala o 5 kW (7 k) menej a pohon všetkých kolies. Hellcat musí byť komplet šialenstvo. My sme skúsili verziu SRT 392, ktorá sa k nám dostala vďaka Todosu.

Navonok je jasné, že tento biely sedan nebude ničím priemerným. Tmavá maska chladiča s tmavými prednými svetlami, do toho čierne kolesá. Všetko spolu vytvára agresívnu vizáž, ktorú aj napriek bielej farbe nemôže prehliadnuť naozaj nikto. A prepočuť už vonkoncom nie. Trochu agresie vidno aj vzadu, kde je odtrhová plocha s výraznejším tvarovaním. No a koncovky výfuku sa tiež nesnažia nič skryť. Sú dve. A sú ozajstné. Nie sú to žiadne pozlátka na nárazníku. Toto auto sa na nič nehrá.

O samotnej verzii hovorí len niekoľko nápisov na aute. Najviac o charaktere toho, čo je pod kapotou a samotnej náture tejto Snehulienky s fyzičkou vrcholových športovcov hovorí to, čo je za predným kolesom. Dobre, je tam len číslo 392 a nápis HEMI. Ale aj to niečo naznačuje. To, že táto Snehulienka príde do krčmy, dá všetkým päsťou do brady a s eleganciou si sadne k baru. Nie je jasné, čo bude piť, lebo jej predsa stačia aj neprémiové drinky s menšími percentami. Myslíme tým, že to, čo ju poháňa nepotrebuje 100 oktánov.

Vnútorná krása začína v kufri. Ten má veľký objem a pobalíte sa do neho. Na dovolenku s komplet zaváraninami a prípadne rôznymi štádiami mletých zvieratiek to asi nebude, ale ak neberiete zbytočnosti, tak aj štyria, aj vizuálne, hej? Dokonca na zadných sedadlách nie je problém sedieť. Toto nie je fancy štvordverové kupé, ale stále sedan, ktorý ponúka aj miesto nad hlavou. Možno na nohy by bolo viac miesta, keby nie sú predné sedadlá také masívne, ale stále ho nie je málo.

Dostávame sa na to najlepšie miesto. Predné sedadlo vodiča je skôr kreslo, ale so slušným bočným vedením. Kombinácia kože a alcantary je fajn. V lete trochu teplejšia, ale v zásade netreba nič viac a ventilácia je len luxusným doplnkom, ktorý spolupracuje iba s perforovanou kožou. Alcantara dodáva možno ešte trochu viac športového nádychu.

Dobre, Charger má aj prístrojovú dosku. To je asi jeho najväčšia slabina. Pôsobí trochu archaicky. Trochu ako z dôb minulých. Netreba však zúfať, displeje sú dobre spracované, logické, aj keď možno ten v strede, dotykový, je prekombinovaný. Snaží sa zobraziť naozaj veľa a niekedy to pôsobí trochu neohrabane. Lenže to najdôležitejšie, nastavenie auta ponúka znamenité a naozaj detailné. Ponúka dokonca aj režim pre parkovacie služby.

A teraz to hlavné. Tlačidlo pod volantom prebúdza osemvalec s objemom 6,4 litra a výkonom 362 kW (492 k). Jeho studený štart je ako prebudenie monštra. Oproti tomuto je aj Mustang celkom krotké zvieratko. Po zohriatí sa Charger trochu civilizuje, ale stále nebude tým uhladeným manažérskym sedanom, ktorý poslušne zaparkuje potichu v korporátnej garáži. Charger príde a na tých poslušných a uhladených manažérskych Superboch, Passatoch, či Mondeách rozozvučí alarmy.

Reálna jazda nie je nepohodlná, ale akosi auto podpichuje a podrýva snahu o jazdu podľa dopravných predpisov a dokonca aj podľa základov racionálneho myslenia. Inak sa to dá povedať, že s Chargerom SRT 392 sa dá jazdiť ako šialenec. Výjazd na hlavnú cestu nemusí vždy byť spojený s únikom zadnej časti zo zvolenej trajektórie, ale prečo by nemohol? Náklady na zadné pneumatiky budú po benzíne druhým najväčším finančným aspektom vlastníctva tohto auta. Lebo aj keď sa dá jazdiť s rozumom a niekde okolo 10-11 litrov, tak to nebudete robiť. Veď inak by ste nechceli toto auto, ale uspokojili by ste sa s niečim trochu bežnejším, napríklad s BMW radu 5, alebo Mercedesom triedy E.

Reálne budete mať dlhodobý priemer niekde medzi 13 a 15 litrami a každú sezónu, najmä letnú spálite jednu sadu zadných pneumatík. Predné musia vydržať o niečo dlhšie, tie stopu držia, nepretáčajú sa zbesilo pri každom rozbehu. Ak však auto správne poprepínate, tak vhodne utlmíte všetky snahy o to ukázať svetu, že je v ňom ten kus rednecka. Nie, vlastne to je kus slobody, kedy neotravuje trakcia, neotravuje príliš stabilizácia. Je to len obrovský sedan s megalomanským výkonom a chuťou predvádzať čo dokáže. Je to vlastne rebel, ktorý má cenovku niekde na úrovni priemerne vybaveného BMW 320d s výkonom nižším o 222 kW (302 k).

SRT je fakt auto, ktorým môžete jazdiť každý deň, ale zároveň s ním viete za pár dní usmažiť zadné pneumatiky. Plus má štvoricu dverí a pôsobí ako helma Storm Troopera z Hviezdnych vojen. Ak ste ešte nevedeli, že ho potrebujete, tak vedzte, že to tak je. Nebudete na ňom dávať dole desatiny sekundy na prejazdoch okruhu, ale zákrutu prejdete s jemným vybočením zadku, čo je minimálne rovnaká, ak nie ešte väčšia zábava. Nie každý veľký sedan musí byť ten v obleku a s vyberaným správaním. Toto je ekvivalent týpka v rifliach s tričkom, nie s polokošeľou, v teniskách, ktorý si vie užívať život. Alebo je to tá Snehulienka, ktorá každému dokáže nakopať zadok? Vlastne jediné, čo by sme na tomto Chargeri menili by bola farba. Tu sa viac hodí čierna. Darth Vader edícia, ktorá by sa adekvátne hodila na naháňanie Mustangu Bullit.

Partner testu je Todos Exclusive, kde si môžete kúpiť nielen takýto Charger, ale aj modely Corvette, Challengery, či pick-upy RAM a SUVčka Durango.

Dodge Charger SRT 392