Test Citroën ë-C4: Koľko zvládnete elektromobilom najazdiť týždenne?

Situácia s elektromobilmi je zaujímavá. Väčšina je stavaná na to, že batériu stačí nabíjať raz za dva-tri dni. Tomu by zodpovedal aj dojazd Citroënu ë-C4, ktorý je veľmi schopných 350 kilometrov, podľa tabuliek v cykle WLTP. Lenže nie každý má práve tento cyklus vo svojom itinerári. Niekto môže najazdiť viac, niekto menej. Ako to teda je? Diaľnice? Veľa kilometrov?

Sú testy, kedy auto vraciame s 500 kilometrami, ale niekedy proste situácia velí, že nájazd bude omnoho väčší. Ako si s týmto poradí elektromobil a ako je to s nabíjaním? My sme skúsili týždenný nájazd, čo by zodpovedal 75-tisíc kilometrom ročne. A bola to celkom fuška. Vlastne ako sa to vezme. Nabíjali sme len v sieti ZSE Drive a domácou nabíjačkou do normálnej zásuvky. Ako toto zvládol Citroën ë-C4?

Stále vyzerá ako bežné auto

Už sme sa asi preniesli cez dobu, kedy musí elektrické auto vyzerať inak ako tie ostatné, aby zaujalo a poukázalo na úplne iné zmýšľanie majiteľa. Ale postupom času sa táto potreba akosi vytráca a elektromobily môžu vyzerať ako normálne autá. Dokonca aj otvor na nabíjanie je v mieste, kde je normálne nabíjanie benzínu, či nafty.

Nový Citroën C4 je však iný celkovo. Má tú štipku avantgardnosti, ktorú automobily tejto značky mali v čase legiend ako DS, CX, XM a podobných. Nová C4 tak pokračuje presne v tomto odlišnom prístupe. Žiadne generické tvary, všetko tak trochu iné.

Predné svetlá môžu pripomínať Citroën GS, ktorý bol zvolený Autom roka 1971. Ten tvar je naozaj podobný. Ale reálne je C4 crossoverom. Zabudnite na Cactus, zabudnite na síce pekný, ale obyčajný hatchback C4. Toto je niečo ako Mitsubishi Eclipse Cross, len športovejšie. Toto je tvarovo BMW X4, len menšie. Dobre, toto je trochu prehnané, ale C4 má naozaj blízko ku tvarom SUV-kupé.

A čím sa líši elektromobil od ostatných verzií so spaľovacími agregátmi? Teoreticky ničím. Nemá vzadu koncovky výfuku. A tiež má jemné vizuálne vylepšenia. Na niektorých miestach je pekná tmavá modrá. Vlastne je na prednom nárazníku okolo hmloviek a na prvom segmente bočných ochranných líšt. Rovnakou farbou žiaria, najmä na bielej farbe, aj logá ë na predných dverách. To je asi všetko, čím sa zvonka líši.

Stále sa dá používať ako bežné auto

Interiér C4 je priestranný a nič na ňom nemení ani použitie elektrického pohonu. Zostávajú aj trochu širšie prahy, cez ktoré treba spraviť omnoho väčší krok do vnútra. Ale hlavná je charakteristika vnútra. Sem sa šport nehodí. Tu je všetko prísne pohodlné. Tvrdé sedadlá nemajú šancu, Všetko je komfortné už na pohľad a prvý dotyk.

Lenže aj tu sa dá nájsť niečo, čím sa elektrická C4 odlišuje od tej so spaľovacími agregátmi. Modrý interiér! Teda, lepšie povedané, modré čalúnenie Advanced Comfort sedadiel. Nie je to iba o koži, ale časť je čalúnená látkou rovnakej farby. A ako celok to vyzerá naozaj výborne. Sedadlá sú vytvorené z nového druhu peny a dokonca z viac druhov, aby bolo pohodlie zaručené aj pri dlhých cestách.

Prístrojová doska reprezentuje tiež nový prístup automobilky ku týmto segmentom. Má pekne zabudovaný displej, ktorý by si možno zaslúžil iba jemné vylepšenie mapovej časti. Ale inak je naozaj ľahký na používanie a má aj celkom rýchle reakcie. Naviac nemusí obsluhovať klimatizáciu, lebo tá je samostatná a má dokonca normálne tlačidlá, žiadne dotykové.

Veľkostne je C4 presne tým, čo má byť. Má priestor na zadných sedadlách a obstojný je aj kufor. Má rovnakých 380 litrov ako má aj štandardná verzia. Stále je možné sklopiť sedadlá, ale ak budete auto používať v meste, tak to nebude nikdy treba. Dokonca aj viacčlenná rodina (3-4) sa dokáže zbaliť na víkend.

Stále sa dá jazdiť každý deň

Kým benzínový motor je celkom jasný každému, rovnako ako naftový, elektrický pohon je stále celkom nový v mainstreame. Tu platí základná pravda, štvorvalce v C4 majú 4 valce a sú naftové. Benzínové sú výhradne trojvalce a elektromotor nemá valce. Ale má tepelné čerpadlo, čo znižuje spotrebu a s počtom valcov nemá nič spoločné.

Reálne má elektrický kus C4 výkon 100 kW (136 k), v ekorežime je však priškrtený. A aj v ňom ide celkom príjemne, ak sa neponáhľate. My sme skúsili, čo to spraví ak naozaj potrebujete na aute veľa jazdiť. Ráno sadnete do nabitého, dotlačila to predsa malá nabíjačka v noci. Prejdete 100 km, zastavíte sa na kávu pri nabíjačke, za polhoďku pokračujete. Alebo potrebujete dlhšiu trasu? Diaľnice hovoria, že auto dá 250 kilometrov na nabitie.

Po 170 kilometroch po diaľnici s tempomatom na tachometrových 140 máme dojazd 60-70 kilometrov. Tu treba rátať s plánovaním nabíjania. Plán bol Námestie Mateja Korvína v Bratislave. Ale chyba, pri nabíjačke je naftový Golf. Dikičko! Takže druhá, záložná možnosť, Vazovova pri STU. Konektor na rýchle nabíjanie je voľný a po zapojení auto hlási necelú hodinu na nabitie. Citroën ë-C4 má možnosť nabíjať aj zo 100 kW nabíjacej stanice. To by znamenalo plnú za 30 minút. Toľko predsa trvá zastávka na pumpe s toaletou, kávou a zjedenou bagetou. To už sa fakt dá používať.

Lenže nie je všetko úplne ružové. Niektoré stojany majú už teraz „vyjazdené“ konektory a pripojenie na nabíjačku treba skontrolovať na displeji ako auta, tak na samotnej nabíjačke. Inak sa môže stať, že aj napriek nádeji sa tým dvom nepodarí spojiť. Od auta teda odchádzajte až v momente ako napíše, že spojenie sa podarilo. My sme sa takto poučili. Celkovo nám vyšla spotreba 16,7 kWh na sto kilometrov, ale mimo diaľnic sme sa dostali pod 13 úplne bez problému. Dokonca pri naozaj dôchodcovskom jazdení, nie ako Walter Rorhl, by sme to dali aj tesne nad 10. A to by znamenalo dojazd 500 kilometrov.

Ako je to teda so 75-tisícmi ročne?

Za týždeň sa dostávame niekedy, v redakcii, nad 1000 kilometrov. Ale s elektromobilom bol toto rekord. Spravili sme 1533 kilometrov. Ak by takto ë-C4 jazdila stále, tak to znamená 75-tisíc kilometrov. Ak by sa nabíjala iba na 100 kW nabíjačke a prešla 270 km na nabitie, tak by to znamenalo 140 hodín čistého času na nabíjačkách. A to vôbec nie je zlé. Vlastne s elektromobilom sa dá žiť už aj ako s jediným autom, ak zvládate plánovanie. Len treba rátať s tým, že v bandaske elektrickú energiu nedoveziete a stačí jeden pokazený stojan a máte trochu adrenalínu.