Test Alfa Romeo Tonale 130: Podstata nie je v rýchlosti

Alfa Romeo modelom Tonale rozširuje svoju ponuku vozidiel, tentokrát je model na postavený na predokolkovej platforme. Nie je to klasické Alfa Romeo, ktoré by malo primárne pohon zadku, ale to vôbec nevadí. Dôležitejšie je niečo iné. Vlastne tu stačí vedieť, že motor v aute je. Výkony nie sú relevantné, takisto ako dynamické parametre.

Toto auto je odkazom na pôvodný koncept Tonale z roku 2019, ktorý predvádza veľmi podobné štylistické prvky. Je to reálna verzia vozidla, ktoré by inak ostalo len v pamätiach odborníkov ako veľmi príjemný dizajnérsky šok. Už chýba len pretaviť koncept Nuvolari do reality. Ja som si vyskúšal najskôr základnú motorizáciu s hybridom, ktorý má, vlastne k tomu sa dostaneme.

Dizajn, dizajn, dizajn a Tonale!

Alfa Romeo môže tiež vyvolať rôzne myšlienkové pochody. Sú ľudia, ktorým až tak nesedí, ale mne sa dizajn páči. Je kompaktný a zároveň dynamický, pričom vytvára dojem, že auto má minimálne 300 koní a dokáže predbehnúť čokoľvek na ceste. Aj keď toto zdanie pravdou byť nemusí. Vlastne ani nie je. V súčasnej dobe plnej rýchlostných kamier je rýchlosť nežiaduca.

V prvom rade si treba uvedomiť, že toto je vrcholná výbava, ktorá má príplatkové predné svetlá a aj extrémne veľké zliatinové disky. Majú priemer 20 palcov a sú charakteristickým dizajnovým prvkom automobilky. Tieto telefónne ciferníky z osemdesiatych rokov nikdy nezostarnú a vždy budú aktuálne na ktoromkoľvek z modelov Alfa Romeo.

Tonale za nimi schováva aj celkom veľké brzdy a tiež predvádza to, čo si môže dovoliť vlastne len Alfa. Tonale má evidenčné číslo umiestnené na jednej strane, konkrétne pred vodičom a ukazuje vztýčený prostredník všetkým radarom. Jasné, určite je možné značku zosnímať, ale určite to nebude také jednoduché ako v prípade centrálne umiestneného čísla.

V každom prípade musí byť jasné, že Tonale spôsobí rozruch všade tam, kde sa objaví. Vyzerá úplne fantasticky a Stelvio pri ňom vyzerá zrazu trochu zastaralo. Práve Tonale prinieslo automobilke svieže línie a svieži štýl, ktorý bude odteraz zjavne prezentovať aj na ostatných modeloch. Už len zistiť, či bude aj elektromobil na platforme Stellantis s dizajnom podobným tomuto.

Interiér pokračuje v tradíciách

Začnem pekne od zadnej časti vozidla. Batožinový priestor v Tonale má objem 500 litrov a nezasahujú do neho žiadne zásadné komponenty hybridného ústrojenstva. A to aj napriek tomu, že toto auto vlastne hybrid je. Len si neviem doteraz rozdeliť, či je toto auto full hybrid, alebo mild hybrid. Skôr mi to vychádza na full, ale výrobca hovorí mild. Nevadí, podlaha má dve úrovne a ďalej je možné batožinový priestor variovať sklápaním sedadiel. Čiže taký štandard.

Priestor na zadných sedadlách Tonale sa dá nazvať ako dostatočný. Dostatočný z pohľadu, že za vodiča s výškou 180 cm si sadne rovnako vysoký pasažier. To je celkom príjemné zistenie, lebo auto nevyzerá najväčšie. Nevyzerá, ale pritom je 15 cm dlhšie ako napríklad SEAT Ateca, či Škoda Karoq. Jasné, spolujazdec má priestoru viac ako vodič a môže sa posunúť trochu dopredu. Takto sa dá využiť zadná časť ešte lepšie a pre ešte vyšších.

Lenže vzadu nechcete sedieť aj napriek použitiu sedadiel so vstavanou opierkou hlavy. Chcete sedieť vpredu. Predné sedadlá sú fantastické a v edícii Speciale prinášajú aj ventiláciu. To som od auta za 40 000 rozhodne nečakal. Predná časť, teda palubná doska, je stvárnená až s prémiovým podtónom. Nesie tradičný náznak dvoch tubusov prístrojov ako mali Alfy Romeo ešte za čias modelu 156, ale zároveň ukazuje aj displej, či skôr digitálny kokpit, kde zažiari pohľad na stupnice zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov. Každé číslo, ktoré by z nich vypadlo by padlo na nohy. Vlastne iný pohľad na prístroje som ani nepoužíval počas celých viac ako 1000 km. Tento je dokonalý.

A prekvapivo dokonalé je aj použitie systému uConnect, ktorý je špecialitou FIATu. Podporuje bezdrôtové zrkadlenie telefónov, ktoré ale funguje nielen bez kábla, ale aj bez problémov. Celkovo je systém možno trochu mätúci, ale iba do momentu kedy zistíte realitu, že všetko je tam, kde má byť napríklad nulovanie spotreby predstavuje absolútne logický krok. Teda za predpokladu, že v zložke automobilu nájdete tu spotrebu.

Ďalším z prekvapení interiéru sa Tonale popýši v noci. Možno stačí večer. Presvietené listy rozhodne nie sú štandardom a tu je možné dokonca meniť aj farbu svetla. Nie sú to extrémy ako v prípade Mercedesov s dvomi farbami, ktorej sa ešte menia, tu stačí jedna farba, mne najviac vyhovuje biela. Vlastne v interiéri mi nič nechýba. Možno maximálne čalúnenie tmavočervenou, alebo béžovo hnedou, ktoré boli pre Alfa Romeo nedávno typické.

Motor? Áno, aj ten je v cene

Výber motorov pre Tonale je celkom zaujímavý. Môžete mať naftovú jedna-šestku, ale aj plug-in hybrid, ale najväčšmi asi budete stretávať autá, ktoré majú jednu z verzií 1,5-litrového benzínového štvorvalca. To je v ostrom kontraste s výzorom evokujúcim minimálne 300 koňové pohonné ústrojenstvo. Základná verzia motora je celkom slabá, teda na papieri.

Motor s objemom 1,5 litra má v základnom nastavení 96 kW (130 k) a 240 Nm. Krútiaci moment zdieľa s výkonnejšou alternatívou. Pomáha mu však elektromotor systému mild hybrid, aj keď vozidlo často funguje ako plný hybrid. To znamená, že aj pri zrýchlení má určitú pomoc. Reálne sa na stovku dostane za 9,6 sekundy, čo vôbec nie je zlý výsledok vzhľadom na veľkosť, hmotnosť a samotný výkon motora. Pocitovo je Tonale rýchlejšie ako by sa mohlo zdať na papieri. A zaujímavým atribútom jazdy je aj spotreba.

Nech som sa snažil akokoľvek, najhoršie výsledky málo Tonale na diaľnici. Tam sa dostávalo na 6,8 litra priemeru. Zdá sa, že sa s týmto vozidlom dá jazdiť aj rozumne. A to ešte v prípade, keď vynecháte diaľnice a budete chodiť len mimo mesta, tak sa viete dostať na hodnoty pod 5 litrov. Nie, nie je to preklep, naozaj päťka nemusí ani figurovať na ukazovateli prísunu paliva, viete to aj za menej.

Motor je spojený so sedemstupňovou dvojspojkovou prevodovkou. Zo začiatku týždňa radila tak flambojantne a jednotlivé rýchlostné stupne sprevádzalo trhnutie. Ku koncu týždňa si asi na mňa zvykla a už som vedel, že nasleduje hladkosť zmeny stupňov. Vážne, prevodovka sa učí jazde šoféra a preto nie je zlé si po kúpe vozidla s automatickou prevodovkou dať obnoviť fabrické nastavenia.

Toto všetko je fajn, ale ako Tonale reálne jazdí? Dvadsaťpalcové disky by mohli už voľačo naznačiť. Tonale je podvozkovo celkom tuhým vozidlom, ktoré dokáže občas na nerovnostiach poskočiť. Ale nie je to nič, čo by ste mu nedokázali prepáčiť vďaka fantastickému dizajnu a emóciám, ktoré aj napriek nízkemu výkonu predvádza a ponúka.

Lákavý je nielen dizajn Tonale

Podľa toho, čo som napísal doteraz by asi mala byť cena niekde okolo 45 až 50 000 eur. Ale nie je to tak. Takto vybavené Tonale s vyhrievaným a ventiláciou sedačiek, s vyhrievaným volantu a všetkými možnými prvkami stojí v sérii Speziale iba 39 800 € (1 620 € Pack Koža, 2 400 € Paket Premium). Jasné, musíte si priplatiť za lak a pár drobností, ale inak je auto úplne kompletné a nič mu nechýba. Možno nie je väčšie ako spomenutá Ateca, čo sa týka vonkajších rozmerov, ale do interiéru sa to až tak zásadne nepretavilo. To však nevadí a dizajnom dokáže Tonale presvedčiť aj tých, ktorým by sa veľkosti zdali slabšie. Ja by som si do Tonale zvolil minimálne ten výkonnejší motor, ktorý má o 22 kW (30 k) viac. Tento čiptuning stojí necelých 2000 € a motor by mal byť živší. To však zistím až pri reálnom odskúšaní. A jediný problém, teda ten najväčší pri voľbe by som mal, či zvoliť túto nádhernú modrú, alebo zelenú metalízu.

Alfa Romeo Tonale 1,5 MHEV 130 TCT Speciale 

Motor R4 benzín
Objem 1469 cm3
Výkon 96 kW (130 k) pri – ot/min
Krútiaci moment 240 Nm pri – ot/min
   
Prevodovka automatická sedemstupňová dve spojky
   
Rozmery a hmotnosti  
Dĺžka 4528 mm
Šírka 1841 mm
Výška 1601 mm
Rázvor osí kolies 2636 mm
Hmotnosť (prevádzková/celková) 1600/- kg
Batožinový priestor 500/1550 l
   
Povinné údaje  
Maximálna rýchlosť 200 km/h
Zrýchlenie 0-100 km/h 9,6 s
Spotreba (WLTP) 5,7 – 6,2
Emisie g CO2/km 130 – 142