Pred pár mesiacmi mi v maili zakotvil list hovoriaci o tom, že sa možno dostanem na niektoré zaujímavé slovinské cesty. Toto som plánoval už dávnejšie vo vlastnej réžii, s niečím ostrejším. Teraz mi slovenský Mercedes ponúkol, že všetko mi naplánuje niekto iný a nemusím nič riešiť. Tu by sa hodilo memečko s Philipom J. Fry, ktorý hovorí Shut up and take my money! Ale začnem najskôr opisom toho, čo sa dialo a dostanem sa aj ku samotným autám v štvrtej časti
Prvý deň: veď stačí odbočiť z diaľnice
Potvrdenie jasné, prišiel deň D. No a tu prichádza najväčší zádrel celého výletu. Tým, že som mimobratislavský, tak musím niekoľko kilometrov cestovať. A ešte k tomu cestou naberám v Bratislave dvoch kolegov, čiže ideálne vyraziť 2,5 hodiny pred oficiálnym časom stretnutia v AMG centre. Budík 4:45 a neúprosné vibrácie na zápästí z hodiniek. Až tak smart nie ste, keď ma takto skoro budíte, vy svine! Sadám do Renaultu Austral a štartujem smer Bratislava. Vôbec nie je pekne, ale nevadí. Prichádzam po prvého účastníka, po druhého, všetko stíhame úplne perfektne a načas.
Úvodný brífing a rozdeľujeme autá. Idem s Danom, ktorý pracuje pre Automagazín a vyberáme, teda skôr dostávame AMG SL63, slovenskú verziu, ktorá má klasické oceľové brzdy a klasické disky. Smerujeme na juh a motáme sa okolo Eisenstadtu kým sa dostaneme na diaľnicu. Sme zatiaľ celkom v rozpakoch dávať dole strechu, lebo občas celkom statočne prší. Dostávame sa až na obed v Johann in der Heide, kde je reštaurácia Johann. Wiener Schnitzel jak sa patrí! Pokračujeme ďalej, ale ten teraz presadáme do druhého auta, do českého SL63, ktoré, na rozdiel od toho slovenského, nemá AMG predný znak a má keramické brzdové kotúče. Toto má už aj stiahnutú strechu, lebo počasie akosi začalo spolupracovať. Pečie nám na prašiny, ale šiltovka s elegantným logom AMG to našťastie zachraňuje. Nedávno ste takú mohli vyhrať v súťaži u Draha.
Pomaly, ale isto sa dostávame do Slovinska, ale tesne predtým nás čaká ešte jedna výmena. Dano sadá za volant, ja už nešoférujem, zase, lebo sa striedame a dostávame sa do AMG C43. Konečne niečo, čo si môžeme obidvaja dovoliť. Obidvaja, ak sa zložíme a zoberieme hypotéku. Nie, srandujem, toto je najlacnejšie auto na celom výlete a stojí iba 115-tisíc eur. Má dvojlitrový motor, ale o tom zase v ďalšom článku. Prechádzame cez Rakúsko-Slovinskú hranicu na horskom priechode Bad Vellach, ktorý je úplným masakrom. Ako spolujazdec si ho reálne užívam štýlom, že sa snažím nevidieť znova ten Schnitzel. Pozerám totiž do navigácie a inštruujem kolegu ako veľmi brzdiť. Aj keď sme spočiatku zaostávali, vďaka tomuto triku dobiehame skupinu a mám pocit, že toto bola správna vec, čo som mohol spraviť.
Zastavujeme na chvíľku na Razgledna Točka Jezersko, už v Slovnisku, a ja rozdýchavám, rozdýchavám, aby som nepustil nič zo seba. Po celkom náročnom dni prichádzame do mesta Bled pri Bledskom jazere. Prichádza súmrak a oblaky s prekvitajúcou oranžovou oblohou odrážajúce sa v jazere, nad ktorým sa tyčí hrad, sú nádherné. Existuje dokonca povesť, že na hrade žil pár, ktorého polovicu gangstri zabili. Ak hádate chlapca, tak máte pravdu. Dievča ostalo samo, tak sa rozhodlo všetko presťahovať na ostrov v strede jazera. Je na ňom kláštor. Ako tak vozila všetky veci, tak pri poslednej ceste, keď viezla kostolný zvon sa loďka v búrke potopila. Síce neviem ako, lebo jazero je fakt maličké, ale nech sa páči! Zvon je niekde na jeho dne a domáci hovoria, že v prípade jemného vánku počuť zvon biť z hlbín. Riadna sprostosť, všakže! Ten kto počuje zvony z jazera musí byť v úplne iných stavoch a reálne sú tieto stavy spôsobené návykovými substanciami. Ja sa ku substanciám, ktoré sú prudko návykové vraciam ráno, majú označenie AMG GT-R.
