Jazdy na novej generácii BMW radu 3 si predsa nemôžem nechať ujsť. Alebo áno? Poobede mám ešte pár povinností, z ktorých sa nevykrútim, ani keby som ktorýkoľvek z politikov. Finálne rozhodnutie, že idem prichádza, keď mi píše Miro z RoadLife, či sa k nemu pridám do auta. Jasné, idem, mám pocit, že to bude zábava.
Lenže voľba auta je zložitejšia. Asi každý chce 330i, aj keď verím, že aj 320d xDrive je vynikajúca. Priznám sa, aj ja som chcel 330i. Rezervácia nie je z logických dôvodov možná, máme prísť skôr. Ale nikto nečakal ako skoro prídeme. Boli sme prví, skôr ako ktokoľvek z organizátorov. Aspoň bol čas prezrieť si všetky detaily novinky. Bol čas prebrať všetky aspekty a vybrať si konkrétne auto a držať ho zubami-nechtami, obrazne, samozrejme. Mali sme na výber dva kusy 330i. Jeden na čiernych diskoch a druhý na dvojfarebných a výraznejších.
Práve voľba podľa dizajnu diskov odhalila ešte jedno pozitívum voľby. Ten kus má letné pneumatiky, ktoré budú určite lepšie z hľadiska zvolenej trasy. Prechádzame okolo auta a konštatujeme, že zlé jazyky tvrdiace o podobnosti trojky s inými autami sú skôr z úst zarytých frflačov na všetko a v každom momente. Viac šokuje veľkosť. Nová trojka vyzerá kompaktne. Vyzerá kompaktnejšie ako generácia E90 a to aj napriek dĺžke vo sférach okolo 4,7 metra.
Po polhoďke vyparkúvame a dostávame sa pomaly von. Cieľ je jasný, pár priesmykov v Rakúsku. Idem prvý za volant. Vyrážame po diaľnici, kvôli skráteniu presunových časov. Colník v Rakúsku len uznanlivo zakýva a rozbiehame sa. Skúšam adaptívny tempomat a udržiavanie v pruhoch. Fungujú znamenite. Ale nepotrebujete ich tak ako vynikajúce M-balíkové sedadlá. Tie si vyberte určite, nebudete banovať. Stačí aj základná kombinácia Alcantary a látky. Ako ubiehajú diaľničné kilometre, zhodneme sa na tom, že trojka je vlastne pohodlné auto.
Z diaľnice som zišiel o zjazd skôr ako sme plánovali. Teda vlastne skôr ako Miro myslel, že zídem. Po pár kilometroch prišla tá veta, šli sme predsa bez navigácie. „Tu to akosi nepoznám“ zaznelo veľmi presvedčivo. Hodili sme koordináty do navigácie, mimochodom, ovládanej kolieskom, bez nutnosti dotykového riešenie blbostí. Boli sme dva-tri kilometre mimo plánu, ale stále sme stíhali.
Cestou som nafotil, už zostávalo len sa odviezť poriadne. Na to je kúsok cesty medzi Keisersteinbruchom a Winden am See priam stvorený. Nechávam si mapu na displeji v strede, kvôli tvary zákrut a idem. Prvý nájazd preháňam s rýchlosťou, trojka prejavuje nevôľu zatočiť a hrnie sa po predku kúsok. To sa dá čakať, veď fyzikálne zákony neoklame nikto. Pri adekvátnom nájazde však 330i pôsobí veľmi dlho neutrálne a so širokými zadnými pneumatikami je ju problém utrhnúť. Na konci kopca sa točím a idem znova. Pokračujeme na druhý kopec medzi Hof am Leithaberge a Donnerskirchenom. Otvorenejšie zákruty, pár vracákov, posúvam hranicu, čo žiadam od auta, auto robí presne to, čo chcem, ani náznak nejakej krízovky, preťaženia sú také, že mi začína byť nevoľno ako šoférovi a to ma ešte čaká cesta na mieste spolujazdca.
Striedame sa. Zrazu zisťujem, že mi chýba madlo na strane od vodiča, keď som spolujazdec, zapieram sa do sedadla. Periférne sledujem dosahované preťaženia. Celý čas mi niečo chýbalo, keď som bol šofér. Už to viem, podvozok novej trojky je tak dobrý, že by si zaslúžil viac výkonu. Ešte viac výkonu. Už 330i má z dvojlitrového štvorvalca úctyhodných 190 kW (258 k), ale osobne radšej oželiem výbavu a priplatím si za radový šesťvalec. Pokračujeme naspäť, priesmyky si dávame znova, teraz z toho druhého pohľadu. Tu mi dochádza, že sedadlá sú fakt výborné, ale aj to, že asi nie som dobrý spolujazdec. Podvedome dupem občas na brzdu, aj keď viem, že žiadne pedále nemám.
Nová trojka vo mne zanechala naozaj pozitívne pocity. V rukách pôsobí ľahko, stabilne, dlho neutrálne, prejazdové rýchlosti zákrut sú pre väčšinu šoférov až šialené. Preberám si plusy a mínusy v hlave. Celý čas obeda nad tým rozmýšľam. Mám v tom jasno. Takto vynikajúci podvozok potrebuje ten šesťvalec.
