Po skúsenosti s jarným cestopisom po USA sme sa rozhodli vyraziť na ďalšiu zaujímavú cestu. Ako pokračovanie sa výborne hodí jeden z posledných kontrastov našej cesty po USA, Kuba. Krajina fungujúca podľa vlastných pravidiel, ktoré sú často iné ako tie, na ktoré sme bežne zvyknutí. Nemám v pláne opisovať politický systém ani bežný život v tejto krajine. Zameriam sa skôr na cesty, autá a hlavne originálny test nášho netradičného auta, ktoré nám robilo spoločnosť na okružnej ceste po tejto exotickej krajine.
Plán sme si dali veľmi ambiciózny. Na dva týždne máme pripravenú trasu okolo celej Kuby. Odvážny plán je zvládnuť okruh dlhý okolo 3 500 kilometrov. Cez internet hľadáme autá, ktoré sú dostupné v lokálnych požičovniach. Našu pozornosť zaujalo hlavne málo známe auto z čínskej produkcie Geely. O tejto značke sme už niečo počuli, ale osobnú skúsenosť s ním žiadnu zatiaľ nemáme. Keďže cestujeme šiesti dospelí, objednávame si hneď dve čínske autíčka Geely CK 1.5GS. Prenájom auta na 14 dní vychádza okolo 600 amerických dolárov. Pôvodne sme počítali s nižšou cenou, ale poistky, druhý vodič a ďalšie poplatky pôvodnú cenu výrazne navýšili. Autá značiek, ktoré sú u nás známejšie začínajú na niekoľkonásobne vyšších cenách. Aby bola počas našej cesty väčšia zábava, nad tými ani nerozmýšľame.
Na Kubu prilietame v piatok večer. Požičovňu sme našli hneď po opustení letiskovej haly. Bol to vlastne len jeden malý pult, kde starší pán ručne vypisoval všetky potrené dokumenty. Medzinárodný preukaz nikoho nezaujímal. Stačil im náš bežný slovenský vodičák. Bolo im úplne jedno, či ide o novú plastovú kartu alebo starý veľký ružový zaliaty.
K autu máme plnú poistku, povinne platíme depozit 63 C.U.C (cca. 50 eur ) poplatok za natankovanie plnej nádrže. Po podpísaní potrebných dokumentov ideme prevziať naše Geely, ktoré nás bude najbližšie dva týždne voziť po celej Kube. Vonku je tma, ale už z diaľky je jasné že autá sú staršie a nie úplne v dokonalom stave. Ťukance na karosérií na každom jednom dieli. Na modrom Geely je na dverách vidno, že sa ich už snažil niekto vypáčiť. Pre istotu si dávame do záznamu poznačiť celý vonkajší obvod auta. V iných cestopisoch sme sa dočítali, že je tieto poškodenia na aute dobré ešte pofotiť. Spravíme pár fotiek a sadáme do auta. Ťažko odhadnúť jeho vek, ale volant je vydratý ako majú autá v Európe pri nájazde cez 200 000 km. Na tachometri jedného Geely svieti číslo mierne nad 76 000 km, na druhom necelých 60 000 km. Pokiaľ čísla na tachometri neklamú, čínske volanty s plastovou imitáciou kože nemajú veľmi dlhú životnosť. To, že auto z požičovne určite nebolo nikdy tepované už je len nepodstatný detail, ktorý už nemáme chuť riešiť. Podpíšeme papiere a vyrážame na cestu do Havany.
Naštartujeme auto a na jednom sa hneď rozsvieti kontrolka chyby motora. Nie je to veľmi optimistický začiatok našej pomerne dlhej cesty. Voláme technika z požičovne, aby sme reklamovali práve požičané auto. Ten sa hneď pustil do diagnostiky poruchy auta. Otvoril si kapotu motora, kde prstom skontroloval stav nádržky brzdovej kvapaliny. Asi na základe toho zhodnotil, že auto je v poriadku a môžme vyraziť na cestu. Upokojený z dôslednej diagnostiky našej poruchy vyrážame na našu dlho plánovanú cestu okolo Kuby. Veľmi milo nás ale potešila fungujúca klimatizácia. Pri Kubánskych teplotách by bolo veľké riziko vyraziť na našu cestu bez funkčnej klímy.
Opúšťame areál letiska a na diaľnici začíname spoznávať jazdné vlastnosti nášho fantastického vozidla. Od prvého momentu nám je jasné, že to nebude jazda, na ktorú sme z domu zvyknutí. Podvozok je „športovo“ nastavený, takže je cítiť všetky jamy a nerovnosti na ceste. Podobne tvrdo nastavený podvozok majú hlavne okruhové autá. Geely poskakuje po zvlnenej kubánskej diaľnici ako divoká koza a pri jazde drnčí všetko okolo nás. Je nám úplne jasné, že tlmiče v tomto aute mali byť už dávno vymenené za nové. Jazdiť rýchlo s týmto podvozkom do zákrut je priam nebezpečné. Na zvlnenej vozovke v zákrutách auto nadskakuje, nereaguje na točenie volantom a ide si svojim vlastným smerom. Až neskôr, po prejdení približne 1000 kilometrov po kubánskych cestách zisťujeme, že meniť tlmiče na aute nemá až taký veľký význam. Ich životnosť by bola len pár kilometrov a zničili by sa hneď ako tie predchádzajúce.
Na diaľnici prichádza prvé zoznámenie s brzdami. Pri prudkom stlačení brzdového pedálu Geely začne rýchlo spomaľovať. Slovo brzdiť by to úplne nevystihovalo. Našťastie máme manuálnu prevodovku a pomáhame si pri tlačení na brzdový pedál pomocou podraďovania. Chýbajúce ABS sme zistili hneď v prvý deň, keď sme prechádzali horskými serpentínami pri meste Vinales. Na jemne posmoklenej ceste sa po pribrzdení auta do zákruty obe naše Geely dostali do šmyku. Našťastie sme tesne minuli autobus v protismere a po vyšliapnutí brzdy sa auto podarilo vyrovnať. To ako sú brzdy na kubánskych cestách dôležite zisťujeme na každom kroku. Kvôli množstvu cyklistov, chodcov, traktorov alebo aj pobehujúcich psov a koňov treba byť stále v strehu a hľadieť na cestu. Keď nám na okreske vybehlo do cesty stádo splašených kôz, brzdili sme všetci naše obľúbene Geely aj očami.
Na druhý deň za svetla Geely trochu viac spoznávame. Na to, že má presne dva roky od výroby je vo veľmi zlom technickom stave. Podľa veku vyzerá, že kilometre na tachometri zodpovedajú realite, aj keď to na prvý pohľad tak nevyzeralo. Podobný pocit som mal naposledy pri šoférovaní starého Hyundai Accent z roku 1996. Rozpadnutá palubná doska, volant pri základnej pozícii je pootočený tak, že prekrýva 1/3 tachometra. Našťastie prekrýva aj kontrolku poruchy motora, takže nás počas jazdy až tak veľmi nevyrušuje. Do vodorovnej polohy sa volant dostane až pri prejazde prudkej pravotočivej zákruty.
Výkon motora je na bežne jazdenie po Kube postačujúci. Na diaľnici si ale kvôli stavu ciest, ale aj auta netrúfame isť rýchlejšie ako 110 km/h. Už pri tejto rýchlosti sa celé auto trasie a poskakuje po celej diaľnici. Našťastie sú tu diaľnice prázdne, rovné a veľmi široké. Pri ich budovaní museli mať Kubánci veľmi ambiciózne dopravne plány. Prvých 50 kilometrov z Havany do vnútrozemia je široká 8 prúdová diaľnica. Na niektorých úsekoch sú dva ľavé jazdné pruhy sfrézované a jazdí sa len v pravých dvoch. Zaujímavé je, že táto zmena na ceste nie je nijako označená a sfrézovanú časť cesty si všimnete až na poslednú chvíľu. Našťastie sme nešli veľmi rýchlo a mali sme priestor zaradiť sa do voľného pruhu, ktorý bol v poriadku. Špecialitou tejto diaľnice je, že ju bežne využívajú aj traktory a kone s vozmi.
Galéria Geely CK 1,5
Presun po Kube
Postupne sa presúvame na východ do oblastí, kde už nie sú žiadne diaľnice. Kvalita ciest výrazne klesá. Asi po zime ešte nestihli opraviť výtlky. Čím viac postupujeme na východ, tým horšie cesty objavujeme. Niektoré mestá na východe Kuby sú prepojené len spevnenou hlinenou cestou bez asfaltu. Často bola táto cesta kvalitnejšia ako rozbitá asfaltka plná výtlkov. Výnimkou medzi cestami bol úsek po pobreží medzi Havanou a Varaderom. Kvalitná aj keď staršia cesta po pobreží pripomínala skôr cesty v okolí Malibu (Kalifornia, USA) ako zvyšné cesty na Kube. Preto, pokiaľ niekto už na Kube absolvoval len tento úsek cesty počas presunu z letiska do letoviska vo Varadere, môže mať o kvalitách ciest mylný dojem.
Aj keď máme na navigácii vypnuté lesné a nespevnené cesty, pravidelne sa náš Geely mení na offroad a prekonáva náročné prekážky. Na strmé horské presuny už jeho výkon motora nepostačuje. Traja dospelí a kufor plný batožiny je už veľká záťaž. Náročný plán cesty ale musí pokračovať a niektoré horské presuny prechádzame len so zaradenou jednotkou. Párkrát sme už mali pocit, že ho bude treba do kopca tlačiť. Naša navigácia stratia stratila dôveru, keď sme sa na noc dostali na horský priesmyk do mesta Trinidad dlhý niečo vyše 30 kilometrov. Asfalt z cesty sa postupne vytrácal a strmé kopce bolo nutné prechádzať po zničenej a provizórne upravenej lesnej ceste. Pri niektorých prekážkach musel jeden z posádky vystúpiť aby vodiča navigoval cez prekážky na ceste. Čas dojazdu do cieľa postupne rástol a dvojka bola zaradená len výnimočne. Nervozitu znásobuje hlavne pokročilý nočný čas a počas cesty nedostupný mobilný signál na našich telefónoch. Pri výjazde z poslednej zástavky posádka druhého Geely odbočila iným smerom a stratili sme kontakt s našim doprovodným vozidlom. Nedostupný mobilný signál nám zrušil telefonické spojenie, po dlhšom blúdení v snahe sa nájsť vyrážame do cieľa vo viere, že sa stretneme na dohodnutom mieste. Palivo v nádrži prudko klesá, našťastie sme na poslednej pumpe natankovali plnú nádrž. Nocovať na tejto rozpadnutej horskej ceste by sme nechceli. V lepšom čase sme naše doprovodné vozidlo nemohli stratiť. Po tejto náročnej horkej skúsenosti si Geely získava na chvíľu našu dôveru. Tá ale skončí hneď druhý deň po príjazde do mesta Camaguey, v ktorom plánujeme prenocovať. Na jednej z križovatiek sa ohlásili brzdy. Horské klesania dorazili jeho malinkú sústavu (vpredu kotúče, vzadu bubny). Brzdy sa ozývajú pri každom stlačení brzdového pedálu, ešte šťastie že sa rozozvučali až po príchode do jedného z väčších kubánskych miest.
Výmenu bŕzd začíname riešiť hneď po príchode s domácimi u ktorých v dome sme sa ubytovali. Domáca nevie po anglicky, my zase nevieme španielsky. Našťastie sme to za pomoci slovníka vysvetlili. Telefonát do požičovne našťastie vybavuje naša domáca. Telefóne číslo ktoré máme na zmluve z požičovne nefunguje, ešte šťastie že sme nemali poruchu niekde mimo civilizácie. Po desiatich telefonátoch sa domáca dovolala do lokálnej pobočky. Potom už všetko pokračovalo jednoducho a rýchlo. Termín v servise máme hneď ráno na 8:00 v lokálnej pobočke kúsok od miesta kde sme v noci spali. Lokálny servis je pomerne veľký, hneď pri vjazde nám prijímací technik preberá auto a odváža ho do dielne. Po približne 15 minútach nás mechanik volá do dielne, aby nám ukázal že sú predné platničky úplne zjazdené. Pre nás to ale nebola žiadna novinka. V priebehu pol hodiny máme brzdy vymenené a môžme pokračovať v ceste. Ukazujeme mechanikovi kontrolku na palubovke. Aj tento opakuje procedúru s prstom v nádržke brzdovej kvapaliny a s kľudným svedomím nás posiela na ďalšiu cestu.
Cestovanie po Kube má niektoré špecifiká, s ktorými sa v Európe nestretnete. Napríklad vozy ťahané koňmi jazdia bežne aj po diaľnici. Okrem koní môžte stretnúť cyklistov a traktory. Dokonca sme párkrát stretli jazdcov na koňoch, ktorí v spoločnosti svojich psov križovali 6 prúdovú diaľnicu. Mimo diaľnic treba byť ešte viac opatrný. V noci nie je problém stretnúť auto bez svetiel alebo vozy ťahané koňmi, kde si kočiš svieti na cestu baterkou. Obľúbenou výbavou cyklistov a vozov s koňmi sú CD disky, ktoré sa tu bežne používajú ako zadné odrazové sklíčka.
Samostatnú kategóriu na cestách tvoria staré autobusy a nákladné autá. Ako píšu všetky cestovateľské príručky, Kubánci sú majstri improvizácie a nič tu nevyhadzujú ale snažia sa akokoľvek opraviť. Na týchto autách sa to prejavuje tak, že aj keď napriek svojmu extrémnemu veku ešte jazdia a z výfukov vychádza extrémne množstvo čierneho dymu. Vo veľkých mestách je ten výfukový smog cítiť stále, na okreskách vždy keď sa k takémuto starému autu alebo autobusu priblížime. Nie som zástancom filtrov pevných častíc na autách, dokonca som niekoľkokrát zvažoval že ho odstránim z môjho nafťáku lebo som s ním začal mať problémy. Po tejto skúsenosti som navždy odporcom odstraňovania katalyzátorov aj ostatných filtrov na zlepšenie emisií. To čo sme stretli na týchto cestách sa slovami ani nedá opísať. Ten čierny kúdoľ dymu, ktorý nás pravidelne zalieval na kubánskych cestách tak skoro určite nezabudneme.
S turizmom sa záčina na Kube rozširovať neoficiálna sieť platených parkovísk. Tieto nenesú žiadne označenie, žiadnym spôsobom sa neodlišujú od bežnej cesty alebo lúky vedľa cesty. Vznikajú automaticky všade tam, kde zastaví auto s turistami. Po zastavení auta sa vždy nájde domáci okoloidúci, ktorý je šéf parkovania v danej lokalite a vypýta poplatok za parkovanie 1 alebo 2 C.U.C. (cca. 0.8 až 1,6 EUR). Je jedno kde zastavíte, vždy sa nájde niekto kto sa od turistov snaží vypýtať peniaze za parkovanie. Snažili sme sa slušne vysvetliť že stráženie auta z požičovne nepotrebujeme, ale rýchlo nám vysvetlili, že sa okolo hrajú deti a mohli by sme dostať na aute napríklad defekt. Očividne radšej strážia naše autá ako by „strážili“ vlastné neposlušné deti. Preto sme radšej investovali do tejto výhodnej parkovacej služby. Pri okruhu, ktorý sme prešli začalo byť parkovné pomerne významná položka rozpočtu.
Defektu sme sa pri našej ceste aj tak nevyhli. Dostali sme ho hneď druhý deň ráno, keď sme parkovali na uzamknutom dvore. Tu sme mali asi naozaj len smolu. Našťastie sme mali v aute rezervu, takže výmena nebola žiadny problém. Prekvapila nás len oprave malej dierky v pneumatike, 10 eur. Toľko by sme za opravu neplatili ani v Bratislave. V bedekri pre turistov sme sa dozvedeli, že to je mesačná mzda bežného Kubánca.
Výrobcovia navigácií majú na Kube určite ešte veľmi veľa roboty. Na presun medzi mestami vyžívame dve nezávislé navigácie a mapu kúpenú na Kubánskom letisku. Tá by mala byť podľa informácií najaktuálnejšia. Kúpa mapy bola veľmi dobrá investícia, lebo naše navigácie niektoré menšie mestá a dediny nevedeli nájsť. Pre istotu sme používali niekoľko navigácií súčasne doplnených mapami. Množstvo miest na mapách chýbalo a jednosmerky sú v reále presne opačným smerom ako nám ukazuje navigácia. Často sme preto nechtiac odbočili do jednosmerky a skončili sme v protismere. Našťastie boli policajti veľmi tolerantní. Pokutu sme platili len za nezastavenie na značku STOP, ktorá vyzerá inak ako tá ktorú poznáme z EU a USA. Netreba sa preto veľmi spoliehať na navigáciu a treba poriadne sledovať značky, ktoré sú často veľmi ťažko čitateľné. V našom prípade toto školenie stálo 55 eur. Pokuta sa neplatila na mieste, ale policajt napísal pokutu do papierov ktoré sme dostali k autu. Tú nám na záver vyúčtovali v požičovni pri odovzdávaní auta.
Autá na Kube
V oblasti dopravy sa na Kube zastavil čas. Autá, ktoré majú po celom modernom svete miesto len v múzeách, alebo na veteránskych zrazoch sú stále každodennou súčasťou kubánskych ciest. To čo by v USA alebo v Európe už dávno skončilo na vrakovisku stále slúži ako taxík alebo rodinné auto. Na ich biednom technickom stave sa podpísala nielen chudoba, ale aj bezmocnosť Kubáncov kvôli dovozným obmedzeniam na náhradné diely. Tu si ale Kubánci zaslúžia obrovský obdiv. Ich zručnosť a schopnosť improvizácie dokáže udržať tieto staré krásne stroje stále pri živote. To ako dokážu prispôsobiť rôzne diely medzi autami aby fungovali sa niekedy zdá ako nemožné. Bezmocnosť, ktorú majú pri zháňaní nových dielov ich naučila robiť opravy po svojom.
Nedávno prebehla médiami spáva, že USA a Kuba obnovia po dlhých rokoch svoje obchodné a diplomatické vzťahy. Zaujímavé bude sledovať ako táto zmena ovplyvní život na Kube. Isté je, že okrem cigár, rumu a cukrovej trstiny má Kuba veľký exportný potenciál aj v oblasti automobilizmu. Pokiaľ vhodne využijú túto možnosť, majú šancu sa stať svetovým exportérom nádherných veteránov. Dôležité len bude, aby správne využili túto šancu ktorá na nich v blízkej budúcnosti čaká.
Okrem starých klasických Amerík je na cestách poznať aj obdobie dobrých vzťahov s krajinami RVHP. Lada a Moskvič sú veľmi obľúbené autá hlavne u domácich tunerov. Ledkové svetlá s čírou optikou sa objavujú aj na autách vyrobených v sedemdesiatych rokoch. K tomu ešte obrovský výfuk veľkosti lodného dela a ideál kubánskeho tunera naberá reálnu podobu.
Ako chlapca vychovaného na Škodovkách najviac prekvapila stará Škoda Octavia na elektrónoch s výfukom ako z kamióna. Fanúšikov motoriek zase určite potešia staré Jawy na každom kroku.
Aby tento článok nespravil z Kuby len krajinu starých aut z USA a Ruska treba spomenúť, že sa postupne objavujú aj moderné autá z celého sveta. Väčšinou francúzskym a kórejským autám začínajú robiť veľkú konkurenciu autá z Číny. Nami požičané Geely patrí ale len k tým základným a lacnejším autám z čínskej produkcie na Kube. Čína ma prevahu hlavne v oblasti autobusov. Tam má skoro monopolné postavenie značka Yutong, ktorá sa úž postupne objavuje aj na našich cestách. Osobnú skúsenosť sme s nimi ako cestujúci nemali, ale pri horských stúpaniach zanechali rovnakú esenciu výfukového dymu ako staré americké kamióny alebo ruské Kamazy.
Záver:
Na záver by som spravil malé zhrnutie našej cesty po Kube. Bola to pre nás všetkých veľmi zaujímavá skúsenosť, na ktorú určite nezabudneme. Cesta bola fyzicky aj psychicky veľmi náročná, ale určite stála za tú námahu. Videli sme rôzne tváre Kuby a nie len tie, ktoré sú na stránkach dovolenkových katalógov. Vyskúšali sme na Kube diaľnice, okresky, horské priesmyky ale aj poľné a lesné cesty. Krajina je krásna, ľudia ktorých sme cestou stretli boli vždy veľmi milí (samozrejme okrem vyberačov parkovného). Aj napriek tomu, že sa veľa domov rozpadáva a ľudia sú chudobní, snažia sa všade udržiavať čistotu a priadok. Oproti podobnej ceste po strednej Amerike (Guatemala, Nicaragua, Honduras) sme sa tu cítili stále veľmi bezpečne. Doporučujem preto takúto cestu pre každého, kto má rád dobrodružstvo, spoznáva nové krajiny, ale nemá odvahu riskovať. Veľkou výhodou je možnosť si cez internet požičať auto už zo Slovenska. Aj napriek prvotným obavám naše Geely túto náročnú cestu zvládlo. Oprava bŕzd prebehla prekvapivo jednoducho a rýchlo, takže nám nespôsobila na ceste žiadne zdržanie. Po prejdení 3500 kilometrov sme pochopili, že na jeho technickom stave sa výrazne podpísali lokálne cesty. Určite ešte potrvá veľmi dlho, kým budú Číňania vyrábať autá v kvalite európskeho alebo japonského štandardu. Na lokálnych cestách je ale zatiaľ škoda ničiť lepšie a drahšie autá. Podľa vozového parku, ktorý sme stretli na cestách bol náš Geely stále vysoký nadštandard. Ako sme sa počas našej cesty neskôr dozvedeli, naše Geely má na Kube pomerne vysokú cenu. Vraj jeho cena je v prepočte okolo 20 000 eur. Pôvodne sme cenu tohto auta vo výbave len s elektrickými oknami a klimatizáciu odhadli na 7 az 8 000 eur.
Už to celkom vyzeralo nádejne že naše Geely zvládlo celú plánovanú cestu bez vážnejšej poruchy. V posledný večer sa presúvame po Havane, keď nám na ceste do hotela začal vynechávať motor. Keď nám už definitívne skapal, mysleli sme že nás Geely sklame len pár hodín pred odletom na Slovensko. Našťastie stačilo znova naštartovať a do hotela sme prišli bez vážnejších problémov. Ranná cesta na letisko bola už náročnejšia, a počas záverečnej cesty Geely výrazne strácalo výkon. Aj keď v strese, šťastlivo sme prišli až na letisko. Auto sme bez problémov odovzdali a ukončili našu náročnú, ale veľmi dobrodružnú cestu okolo Kuby.
Text a fotky: O a P
