Jaguare, Rollsy, Bentley, to všetko sú britské autá. Ale britské je aj Mini. Britské, v nemeckých rukách, ale stále si necháva svoje pôvodné črty. Nedávno základ modelového portfólia, trojdverák, prešiel faceliftom. Rovnaký proces zažil aj jeho najbližší príbuzný, otvorený kabriolet.
Prezentácia inovovaného auta je naplánovaná v duchu motta Best of British. Auto je teda jasné, to britské je. Ale kde je dostatočne britské miesto stretnutia? Cez La Manche a naspäť to predsa v priebehu jedného dňa možné nie je. To by bolo možné tak za dva dni, aj to s vypätím všetkých síl. Akurát, že vo Viedni je čerstvo otvorená reštaurácia Jamie’s Italian. Ak by ste nevedeli o čo ide, je to franchise reštaurácií Jamieho Olivera.
Úvodný výber auta bol veľmi jednoduchý. Slnko pieklo už od rána ako šialené, tak treba niečo so zavretou strecou. Zo štyroch áut boli dva kusy Cabrio, dva hatche. A na troch svietilo na maske veľké S. Ten posledný mal označenie motora iba na kufri.
Keďže benzínový kus s pevnou karosériou už bol booknutý, beriem tú najväčšiu raritu spomedzi agregátov tejto štvorice. Beriem naftový kus. Už samotné štartovanie je príjemným prekvapením. páčka v strede spočiatku vôbec nepripomína niečo, čo by malo oživiť auto. Mini je plné nápaditých detailov. Vlajka na volante, všetky prepínače, prístroje uchytené priamo na stĺpiku riadenia. Toto auto je proste iné.
A iné je rozhodne aj ovládanie informačno-zábavného systému. Jasné, vidíte koliesko, to je super, veď to musí byť podobné ako v BMW teda. A aj je. Až na jeden zásadný atribút. Koliesko sa točí naopak. Smerom hore točíte vľavo, nie vpravo ako v BMW. Ak by ste mali volant na opačnej strane, tak by to bolo jednoduchšie na pochopenie, takto si musíte len zvyknúť.
Pod kapotou prvého auta je trojvalcový 1,5-litrový motor. Dosahuje výkon 85 kW (115 k). A spojený je s automatickou osemstupňovou prevodovkou. Viac ako na športovú jazdu je kombinácia vhodná na vychutnávanie si výhľadov zo štýlového auta. Podvozok by aj zvládal, ale motoru chýba výbušná sila. Športový režim trochu pomáha, ale stále to na večerné semaforové preteky nie je. Cesta do Viedne s ním však prebieha veľmi svižne. Mimo diaľnic, po bočných cestách a cez dediny asi ani veľa nežerie, ale práve táto veličina je výrazne ovplyvnená častým státím kvôli foteniu.
Viedeň! Tu som. Beriem veci, odovzdávam kľúče, teda nie ja, kolega Jano, ktorý si vzal druhú polovicu trasy. Nová reštaurácia Jamie’s Italian čaká. Objednávam si burger. Okamžite sa radí medzi top 3, ktoré som jedol ku tomu v Remyho Bistre v Trenčíne a v Dishi v Prahe.
Cesta naspäť znamená výmenu auta. S Janom sadáme do Ska kabrioletu. Vonku je až 35 stupňov, prvý letný deň, tak strecha ostáva natiahnutá. Motor je pre auto úplne ideálny. Dvojliter s výkonom 142 kW (197 k) sa k autu hodí viac ako naftový trojvalec. Na papieri nie je šialená ani spotreba, rozdiel nie sú ani dva litre. Naspäť však ideme po diaľnici. Okamžite je počuť, že nech je softtop akokoľvek dobrý, nikdy neponúkne takú mieru zvukovej izolácie ako pevná strecha. A auto je tiež, pocitovo, o niečo mäkšie. Nie podvozok, ale karoséria. Lenže tak to pri kabrioletoch chodí. Avšak práve modrý kabriolet je tým autom, ktoré púta rozhodne viac pohľadov a v lete je na nezaplatenie. Teda ak nie je príliš horúco.
