Alex Zanardi – Večne usmiaty bojovník

Vášnivý športovec, osobnosť v pravom slova zmysle a predovšetkým človek s veľkým Č. Všetky tieto prívlastky možno, bez debaty, prisúdiť Alessandrovi Zanardimu.

Rodák z talianskej Bologne vyrastal s rodičmi a sestrou, úspešnou plavkyňou, ktorá bohužiaľ zahynula pri automobilovej nehode, v dedinke Castel Maggiore. Aj napriek tejto smutnej udalosti sa motorizmus v rodine Zannardiovcov nestal tabu a vo veku 13 rokov sa mladý Alex prvý krát posadil do motokáry. Písal sa rok 1980 a začínalo sa ukazovať, že to bol správny krok. V motokárach vydržal až do roku 1987 a počas úspešných siedmych rokov dokázal vybojovať tri tituly majstra Talianska a jeden krát sa stal dokonca európskym šampionóm.

Alex už z motokár začínal vyrastať a tak po jeho úspešnom ťažení v rámci tejto motoristickej disciplíny musel logicky prísť nejaký kariérny postup. Tým krokom vpred sa v roku 1988 stal postup do talianskeho národného šampionátu formule 3, kde sezónu dokončil na dvanástej priečke. V nasledujúcej sezóne už bol siedmy a v roku 1990 sa mu podarilo vybojovať prvenstvo v rámci európskeho pohára a titul vicemajstra svojej rodnej krajiny.

Snom väčšiny okruhových jazdcov je dostať sa do formule 1 a ani Alex nebol výnimkou. Prestupnou stanicou do tejto disciplíny zvykol bývať šampionát formuly 3000, a tak Zanardi pridal na svoje konto titul vicemajstra aj v tejto disciplíne a tým sa mu otovorili dvere k splneniu si detského sna. Na konci sezóny 1991 sa konečne posadail do kokpitu F1 a za volantom monopostu Eddieho Jordana absolvoval tri veľké ceny. Tento sen však trval len do sezóny 1995, ktorá znamenala ďalšiu novú skúsenosť, ktorou bol prestížny britský pohár cestovných vozidiel s Lotusom Elise. Táto anabáza však trvala iba jedinú sezónu a v roku 1996 Alex znova zmenil disciplínu. Jeho novým pôsobiskom sa stali formulové preteky CART, ktoré sa mu neskôr stali osudnými. Dvakrát v nich získal majstrovský titul a v roku 1999 sa mu opäť podarilo vrátiť do kokpitu milovanej formuly 1. Sezónu odjazdil v tíme Franka Williamsa a jeho najlepším výsledkom sú dve siedme miesta z Belgicka a domáceho Talianska.

Postupne sa tak približujeme k najzásadnejšiemu roku Alexovej kariéry a vlastne aj k momentu, ktorý radikálne zmenil celý jeho život. Na sezónu 2000 sa mu nepodarilo získať žiadne angažmá, a tak prijal aj možnosť testovania pre tím Mo Nunna, s ktorým neskôr podpísal zmluvu na sezónu 2001. Tá sa od začiatku niesla v nie príliš úspešnom duchu a vyvrcholením tohto trápenia bol pretek na rakúskom Lausitz Ringu, ktorý sa pre Alexa skončil fatálnou nehodou, pri ktorej prišiel o obe nohy. Pri výjazde z boxov sa zrazil s monopostom Alexa Taglianiho a akoby zázrakom prežil.

Väčšina ľudí by sa po podobnej rane osudu stiahla do ústrania a v tichosti sa pretrápila zvyškom svojho života. Alex Zanardi však rozhodnie nie je tento typ človeka a to, čo po tejto životnej skúške dokázal a neustále dokazuje, je obdivuhodné a skutočne inšpiratívne. Ihneď po nehode podstúpil rehabilitačný program a navrhol si vlastné protézy. Áno, čítate správne. Keďže protézy, ktoré boli na trhu v tom čase neboli dostatočne vyspelé na to, aby Alexovi umožnili venovať sa všetkým aktivitám, ktoré mal v plánoch, rozhodol sa dať si na zakázku vyrobiť vlastné. Znie to takmer neuveriteľne, ale v roku 2003 už opäť sedel za volantom, jeho potrebám špeciálne upraveného, monopostu a odjazdil posledných 13 kôl preteku na inkriminovanom okruhu Lausitz Ring v tempe, ktorým by sa kvalifikoval na piatej pozícii. Rešpekt !

V roku 2004 sa Alex pripojil k tímu BMW Italy-Spain a stal sa plnohodnotným jazdcom v rámci seriálu ETCC. O rok neskôr prestúpil do WTCC a doviedol svoje BMW, špeciálne upravené na ručné ovládanie, k prvému víťazstvu. V ďalších sezónach podobný výsledok viackrát zopakoval a dokázal tým svoju obrovskú psychickú silu a vôľu žiť plnohodnotný život aj napriek ťažkému osudu.

V súčasnosti už Alex aktívne na okruhoch nepreteká, svoju poslednú sezónu odjazdil v roku 2009 za volantom BMW 320si v už spomínanom seriáli WTCC. Venuje sa rodine a svojim ďalším záľubám, ktorými sú lyžovanie, rýchle člny a popri tom všetkom stihol napísať knihu. Ale najmä,  už niekoľko rokov veľmi úspešne súťaží na špeciálnej trojkolke, s ktorou sa hodlá zúčastniť paralympiády v Londýne. Mimochodom, pred pár dňami sa mu podarilo triumfovať na slávnom newyorskom maratóne.

Tak prosím, toto je Alex Zanardi. Veľký a inšpiratívny Človek s večným a skromným úsmevom na tvári, ktorý toho, aj napriek nepriazni osudu, dokazuje v živote omnoho viac, než väčšina zdravých ľudí. Veľa šťastia v Londýne, Alex !