Už nejaký ten rok platí zmenená legislatíva. S 18-tym rokom veku môže mať mladík B-čkový vodičák a kúpiť si hoc aj 700 koňovú zadokolku. Nedostane však veľké A-čko. Dlho som hľadal v tomto nejakú logiku. Nepodarilo sa, ale možno je chyba vo mne. Že porovnávam neporovnateľné? Nie, nemyslím si to. Výkonné auto dokáže byť rovnako, ak nie ešte viac nebezpečné ako výkonná motorka. To je fakt, nad ktorým by sa mohli zamyslieť aj naši zákonodarcovia.
Väčšina výrobcov motocyklov na túto zmenu zareagovala najlepším spôsobom akým mohla. Pripravila modely, ktoré spĺňajú podmienky vodičského oprávnenia A2. Jedným z nich je aj Suzuki V-Strom 250 ABS. Dizajnovo je jasne identifikovateľný, ľahko zameniteľný s litrovým V-Stromom. V tomto zmysle je to ozaj klasika. Dominantné centrálne svetlo, vysunutý (v prípade testovaného motocyklu žltý) nos a plexi. Ak platí, že v jednoduchosti je krása, tak malý Stromik je krásny. Jednoduchosť pokračuje aj ďalej. Štíhla línia nádrže smeruje k dospeláckemu sedadlu. Jediná vec, na ktorej je poznať, že motorka sa radí medzi nízkoobjemové, je zadné koleso. 140-tka je predsa len o čosi užšia, ako je pravidlo pri vyšších objemoch. Faktom však je, že ako celok pôsobí ozaj veľmi dospelo.
Prvý štart prináša ďalšie milé prekvapenie. Zvukový prejav štvortaktného dvojvalca je veľmi príjemný. V dobe oháňania sa normami na všetko sa tejto skutočnosti úprimne teším. Zobrazovanie otáčok a iných, pre jazdu potrebných údajov, je prenesené do digitálu. Všetky základné veci sú k dispozícii. Rovnako tak ovládacie prvky obsahujú všetko, čo by mali obsahovať. A nič navyše. Žiadne nastavovanie palivových máp, nastavovanie tlmičov, ozaj nič navyše. Niekomu by to mohlo chýbať, avšak v tomto prípade nemôžeme zabudnúť, že sa jedná o vstupnú bránu do jednostopého sveta. Teda ide o motorku prevažne pre začínajúcich jazdcov. Má všetko, čo má motorka mať a zároveň nič, čo by rozptyľovalo, alebo akýmkoľvek spôsobom bralo pozornosť. 800 mm vysoké sedadlo je tak akurát. V spojení so štíhlosťou bude vyhovovať aj o niečo nižším jazdcom. Moju 185 cm vysokú telesnú schránku som na motorku uložil vcelku pohodlne. Ako problém, nie však neriešiteľný, považujem sklon riadidiel. Aj keď sú relatívne široké, uhol ich držania je pre mňa jednoducho nepohodlný. Smerujú viac dovnútra, čo mi pri dlhšej jazde vadí.
Pohonnou jednotkou je spomínaný štvortakt,dvojvalec s objemom 248 centimetrov kubických. Aj keď maximálny výkon 25 koní (18 kW) vytláča až pri 8 000 otáčkach, podstatnejší je skôr krútiaci moment. Jeho maximálnu hodnotu 23,4 Nm dosahuje pri 6 500-vke. Pocitovo funguje najlepšie ešte nižšie. V meste som ho najradšej držal okolo 5-ky. Výsledok použitia kratšej, 6 stupňovej prevodovky bol citeľný hlavne mimo mesta. Pri 100 km/h byť skoro na 8 000 otáčkach? 130 km/h a takmer červené pole? No niekde sa to odraziť musí. Aktuálne to bolo na spotrebe, aj keď hýbať sa niekde okolo 5 litrov je stále celkom príjemné. Otázku by som však položil inak. Ak sa bude dlhodobo fungovať takto vysoko, ako dlho bude to dlhodobo? Nedovolím si na to odpovedať. Ostáva dúfať, že túto skutočnosť zahrnuli konštruktéri do svojich výpočtov. Priemerná spotreba v meste sa hýbe niekde okolo 3,5 litra, čo z V-Stromu 250 robí ideálny, nízkonákladový, výborne parkovateľný a proti každodenným kolónam imúnny dopravný prostriedok.
Ovládateľnosť tejto malorážky je famózna. Aj keď 188 kg nie je práve málo, prepletanie v mestskej premávke je ľahké a bezproblémové. Uložiť malého V-Stroma do zákruty je ešte ľahšie. Moje očakávania od fungovania podvozku boli…. priznám sa, že žiadne. Štandardná vidlica, rovnako tak štandardné kyvné rameno. Zázrak sa samozrejme nekonal, ale rovnako tak neprišlo sklamanie. Na ceste sa motorka dokázala bez problémov vysporiadať aj s pár rokov neopravovaným asfaltom. Terén bol zase v pohode hlavne vďaka 160 milimetrom svetlej výšky. Aj keď má kryt motora, na cestných pneumatikách som sa plný terénny potenciál skúsiť neodvážil. Ak budete potrebovať vybehnúť na nespevnenú komunikáciu, strach určite nemusíte mať. Smelo do toho.
Viem, že jazdný štýl je na každom stroji odlišný. Viem, že ho treba prispôsobiť technike, situácii, povrchu, proste hromade premenných. Ale rovnako tak viem, že ten môj je agresívnejší na brzdy. Pri pohľade na jeden brzdový kotúčik na každom kolese mi na čelo vybehli kvapky potu. Už som mal tú česť zažiť niečo podobné. Pri tom predchádzajúcom teste si aj brzdenie vyžadovalo istý plánovací proces. Neviem presne, kde je hranica bezpečného a nebezpečného, ale vtedy som od nej určite nebol ďaleko. Práve preto som k brzdeniu pristúpil s veľkým rešpektom a s obrovskou dávkou opatrnosti. Netrvalo dlho a malý V-Strom ma presvedčil, že aj jeden kotúč dokáže fungovať. Plné brzdy síce neboli žiadna stena, ale v žiadnom momente som nemal pocit, že im nemôžem veriť.
Kto ma pozná vie, že nikdy nepozerám cenu (vlastne ani žiadnu technickú špecifikáciu) testovačky pred a ani počas testu. Som presvedčený, že tieto veci by dokázali ovplyvniť posudzovanie každého jedného stroja. Pri V-Strome 250 som mal vnútorne nastavenú cenovú hranicu, pri ktorej by som kúpu tohto stroja považoval za veľmi výhodnú. Bola predsa len o čosi nižšia, ako cenníková cena. Bolo to síce pár stoviek, ale predsa. Suzuki V-Strom 250 ABS Vám môže hovoriť pane za 4 890 Eur s DPH. Ak by ste ju používali na podnikanie (ak viete čo tým myslím), tak by ste sa hravo dostali pod tú moju pomyselnú cenu výhodnosti kúpy. A to sa už ozaj oplatí.
