Nie je to tak dávno, čo boli kórejské automobilky čiastočne zatracované, kvôli rôznym neduhom. Ale to už je našťastie zabudbuté v histórii a nové modely sú úplne niekde inde. Nám sa do redakcie dostal po prvýkrát automobil so znakom Hyundai. A hneď na začiatku je nutné povedať, že to bolo vykročenie pravou nohou.
Nové rozdelenie karosérii úraduje
Hyundai i40 vo verzii sedan nie je úplne obvyklým zjavom, veď väčšinou idú na odbyt kombi. Preto treba hneď nazvať konkurenciu pravým menom. Pri zohľadnení rozmerov patrí jednoznačne do strednej triedy. Ale bočný profil a celkový tvar mu prepožčiavajú výzor CC, nie Passatu. Profil s postupne sa zvažujúcou strechou naozaj pripomína to, čo sa označuje ako štvordverové kupé. Len oproti CC má jeden výrazne pozitívny bod. Síce nemá bezrámové dvere, ale cenu na úrovni dvoch tretín FauVé. Samozrejme, ľudia budú vnímať v prvom rade to, že i40 je Hyundai a vo Škodo-Volkswagno-centrickej krajine pre nich nemá miesto. Avšak ten, kto si ho skúsi bude mať minimálne chrobáka v hlave.
Samotné tvary i40 sú veľmi moderné. Okrem spomenutého profilu kupé sa nedá prehliadnuť ani relatívne krátka predná kapota a zvyšujúca sa bočná línia. Spredu to je s tvarom masky jednoznačne Hyundai, ale zozadu vyzerá sedan dravo, ešte lepšie ako kombi. A dokonca aj naftová verzia vypúšťa exhaláty koncovkou na každej strane nárazníka. Neexistuje tak žiadne delenie koľko koncoviek má aký motor. Po odstránení nálepky na kufri by bola motorická verzia úplne inkognito. Exteriéru by sa možno hodili osemnásťpalcové disky kolies miesto sedenmástok a jemné, decentné zníženie, ale s bežným setupom sa aspoň lepšie parkuje.
Všade veľa miesta
Otvorenie dverí znie akosi luxusnejšie, rovnako ako zavretie. Tie sú adekvátne autám za 40 a viac tisíc eur. Výbava Family, ktorá prešla testom ponúka čalúnenie sedadlá čalúnené čiernou látkou. Nepôsobí príliš honosne, ale zato na nej vidno, že niečo vydrží. Akonáhle sa usalašíte na mieste vodiča, pozriete na volant. Čierna koža a plast imitujúci hliník vážne pripomínajú Mercedesovské kreácie. Avšak Hyundai nemá takú ostrú hranku na zadnej časti plastu. Pozeráte okolo seba a všetko je prehľadné bez akýchkoľvek výrazných výstrelkov. Jedine na šípky ovládania teploty pre vodiča neuvidíte kvôli vencu volantu. Výbornému dojmu nebude vadiť ani lesklá čierna farba okolo rádia a klimatizácie, lebo pri troche šikovnosti sa jej pár dní ani nedotknete, potom pri manipulácii s rádiom za jazdy trafíte výmol a môžete leštiť. Na odkladacej schránke pred radiacou pákou sa odtlačkov prstov nájde viac, len otázka zase znie, či nebudete chodiť s otvorenými vrátkami.
Kontrola okolia auta odhalí, že prvý stĺpik karosérie je akosi širší, čo môže v niektorých križovatkách spôsobiť prekvapenie v tvare šialeného chodca, ktorý sa zaň schoval. Pohľad dozadu zase trochu sťažuje kufor, ktorý nielen letmo klesá, ale sa aj zužuje, takže na správny odhad budete potrebovať buď vynikajúce schopnosti, alebo sériový parkovací senzor. Vzadu funguje úplne vynikajúco, ale vpredu ho musíte spustiť predtým ako ho bude treba. Inak sa interiéru nedá vytknúť vôbec nič. Presun dozadu necháva dostatok priestoru najmä na kolená. Dvojmetrové osoby budú mať na niektorých miestach problém s dotykom hlavy a stropu, ale to sa dá vyriešiť ležérnejším posedom viac ležmo. Obhliadka interiéru sa jednoznačne musí skončiť pri kufri. Naň sa nedá povedať nič iné, ako to, že je obrovský a hlboký. Hlboký je možno až príliš. V praxi sa k veciam úplne za sedadlami tak ľahko nedostanete. Ale aj na to sme našli riešenie. Vyložiť to, čo je dostupné a po prudkom rozbehnutí sa aj zvyšok posunie na miesto, kde sa to dá zobrať. Pri opätovnom nakladaní treba počítať s úchytmi zasahujúcimi priamo do batožinového priestoru.
Podvozok znesie viac
Keďže je výbava Family postavená na základnej, treba používať na štartovanie normálne kľúč zasunutý klasicky vpravo na stĺpiku riadenia. V momente ako sa prebudí motor, zasvietia aj budíky. Dve kruhové stupnice ukazujúce rýchlosť a otáčky majú zhodne v strede okrúhle displeje s teplotou chladiacej kvapaliny a so stavom paliva. Na i40 sa dá podľa digitálneho ukazovateľa paliva slušne orientovať. Môže za to aj fakt, že stupnica dostala rozdelenie na 12 častí, miesto bežnejších 10, alebo 8. Zamyslíte sa, naštartované už síce je, ale motor počuť len veľmi vzdialene. Uši prezradia, že konštruktéri odviedli kvalitnú odhlučňovaciu kúru.
Galéria od Cypodesign:
Budeme to opakovať vždy a znova, pred poriadnym zošliapnutím plynu postupne zahrievame. Motor sa so správnou teplotou ešte trochu upokojí a stíši, môžete vyraziť. Výkon 100 kW (136 k) je na auto akurát. Dá sa ísť veľmi svižne, ale podvozok by zvládol aj o polovicu väčší výkon. Po rozbehu automaticky nasleduje v určitom momente aj spomaľovanie. Nábeh brzdného účinku je rýchly a spočiatku vyžaduje zvyk.
Pri diaľničných 130 km/h vládne ticho a kľud. Ticho zostáva aj pri vyšších rýchlostiach, ale nad 170 km/h, kde už motor trochu stráca dych, má zadok tendenciu trocha poskočiť. Je to kvôli tvaru karosérie a generovanému vztlaku. Riešenie? Netreba, i40 sa stále správa vypočítateľne a nezáludne aj v takýchto situáciách.
V zákrutách sa prejaví, že štvordverové kupé od Hyundaiu nie je práve Lotus Elise a má až 4,8 metra dĺžku. Podvozok je stavaný na komfort, ale celkom dlho trvá, kým sa dostane z neutrality k jemnej nedotáčavosti. Aj na zimných pneumatikách je hranica posunutá veľmi ďaleko, až za hranicu schopností 80 percent vodičov. Určite jednou zo základných otázok bude tá o spotrebe. Tu sa netreba báť. Hyundai použil motor s objemom 1,7 litra na výkon, ktorý niektorí konkurenti dostávajú z dvojlitrov. To znamená, že spotreba je viac ako priaznivá. Pri snahe sa dá dostať veľmi blízko k 5 litrom, ale pri bežnej dynamickejšej jazde stačí do 6,3 litra.
Na 5 rokov nie sú obmedzené kilometre
Hyundai má jedno výrazné eso v rukáve. Okrem toho, že s príplatkovou metalízou aktuálne stojí i40 sedan 22 480 eur má záruku 5 rokov bez obmedzenia najazdených kilometrov. Zrazu sa všetky spomenuté nedostatky zdajú ako zbytočné malichernosti a chrobák v hlave postupne začína pohryzkávať väčšiu a väčšiu časť rozhodovacieho koláča. Jediné, čo vás nakoniec bude jemne škrieť je tvar LED na denné svietenie (nemusí sadnúť každému) a nálepka s QR kódom na kľúči.
Ktorý Hyundai i40 teda zvoliť? Zo súčasnej ponuky je favoritom tento, ktorý sme testovali. Aj tmavosivá farba mu sedí ako uliata. Avšak automobilka vraj vyvíja biturbo CRDi s 1,7 litrami a výkonom okolo 140 kW (190 k). V tom prípade by sme s rovnakou výbavou, prípadne Business, brali opäť sedan na osemnásťpalcových kolesách so športovejším podvozkom zníženým o cca 2-3 centimetre.
| Motor | R4 |
| Objem | 1685 cm3 |
| Výkon | 100 kW (136 k) pri 4000 ot/min |
| Krútiaci moment | 325 Nm pri 2000-2500 ot/min |
| Rozmery a hmotnosti | |
| Dĺžka | 4740 mm |
| Šírka | 1815 mm |
| Výška | 1470 mm |
| Rázvor osí kolies | 2770 mm |
| Hmotnosť (pohotovostná/užitočná) | 1514/566 kg |
| Batožinový priestor | 525 l |
| Povinné údaje | |
| Maximálna rýchosť | 201 km/h |
| Zrýchlenie 0-100 km/h | 10,3 s |
| Spotreba (mesto/mimo/komb) | 5,5/4,3/4,7 |
