Tento rok už sme vám písali o rôznych akciách, predstaveniach a roadtripoch, medzi nimi aj o Kabriolet Tour. Akcie ktoré pravidelne poriada Mercedes-Benz Slovensko nie sú výnimkou, nemusíme ich toľko chváliť, ale po toľkých zážitkoch jednoducho nie je iná cesta.
Vždy sú plné krásnych, nových áut, dni sú naplnené programom od samého rána, až vlastne je niekedy problém včas vstať z postele. Navštívite miesta, ktoré len tak hocikto nepozná a oddýchnete si, aj keď treba väčšinu času točiť volantom. Jediná vec, ktorú človek nedokáže na takýchto podujatiach ovplyvniť je samotné počasie.
Prišla jeseň a my sme boli pozvaní na SUV Trip po Slovensku, až na východ do hôr. Televízne spravodajstvo hlásilo klasicky, miestami zamračené, miestami dážď a poznáte to, hlásili všetko možné, len nie to, čo by sme chceli. Ráno sme vstávali dlho pred východom slnka aby sme prišli včas na začiatok akcie do Bratislavy. Podarilo sa nám trafiť dobrú premávku, tak sme dorazili s časovou rezervou a dali sme si rannú kávu pokiaľ sa začali zbiehať ostatní kolegovia novinári. Návrh vziať si outdoorové oblečenie prišiel ako vhodný hneď v Bratislave, keďže neustále pršalo. Niektorí to mierne podcenili a tak môj kolega spolucestovateľ Dano z automix.sk cestou celý čas dúfal, že autá máme ako druhé nohy a nebude musieť do blata. Pri raňajkách sa vozidlá rozdeľovali a na začiatok výletu sme dostali nový model SUV s označením GLC 250d. Nebojte sa, zorientujete sa v nich aj vy a neostane vám ani rečová vada gl…gll….gl..
Naložili sme si tašky, vody a každé auto si viezlo aj plnohodnotné náhradné koleso. Nikto netušil, že časom sa nám bude aj jedno také hodiť. To nechajme zatiaľ tak. Vzbudzovalo to v nás rešpekt a zároveň záujem čo nás počas troch dní čaká.
Kvôli počasiu bol zvolený plán B a tak sme nasadli do áut, vyšli na diaľnicu a ako prvé nás čakala trasa na Nitru, až k mestu Lučenec do obce Halíč, kde nás na zrekonštruovanom zámku čakal poriadny obed. Po ňom sme vyšli do dažďa a pokúsili sa spraviť pár fotiek áut, keď už sme mali k dispozícií také prostredie. Výsledok si môžete pozrieť v galérii a my cestujeme ďalej na východ až do vinohradníckej oblasti Tokaj, jedinej tohto druhu v našej krajine. Počasie sa cestou nezlepšovalo, no neuberalo nám z tempa a na túto druhú polovicu cesty sme dostali najväčšieho budiča rešpektu, G500. Už teda asi viete, kto ako prvý musel na záver dňa tankovať a na plnú nádrž mal dojazd necelých 500 kilometrov. V zákrutách sme sa s plynom museli trochu uskromniť oproti ľahkému GLC, ale dobiehanie na rovinkách nám šlo výborne a tak sme sa dokázali držať v prvej trojke kolóny.
Po necelej päťstovke kilometrov, prejazde cez územie Maďarska sme sa večer dostali do rezortu pána Ostrožoviča. Mierne unavení sme si zložili veci v izbách a už nás čakala večera v Tokajskom dome ktorý sa nachádza v rozsiahlom areáli vinárstva. Deň ešte nekončil a kto nemusel ísť pracovať mohol absolvovať poctivú degustáciu vín v podzemných chodbách. Dostali sme zoznam a pri zistení že ich bude celkovo sedemnásť sme vedeli, že bude zábava. Ráno však niekto musí šoférovať. Z dobrého vína hlava nebolí, sa hovorí a tak aj bolo.
Ďalší deň ráno sme vyrážali až okolo desiatej a tak sme si aj fajn oddýchli v posteli. Začínali sme opäť výmenou áut a nám sa ušlo GLE 350d, čo na asfaltové cesty smerom na hory bolo ideálne. Pohodlne a rýchlo sme sa dostávali vyššie smerom na Domašu. Tam sme si dali kávu, pridali sa k nám kolegovia z východu s ďalším „g-éčkom“ a pripravili nás na cestu terénom. Prešli sme okolité lúky, kamenité cesty a dostali sa až do Giraltoviec na obed v Hoteli Alfa, zatiaľ s relatívne čistými autami. GLE sa nám potom podarilo vymeniť za najmenej zdatného Medveďa – GLC 250 Coupe. Teda to si len myslíte a popravde mysleli sme si to aj my. To, že G-éčko prejde terénom bez problému vedeli snáď všetci, no čo dokáže ľahké zdvihnuté štvordverové kupé len za pomoci režimu Comfort ? Výzva prijatá a plyn na podlahu smerom na uzavretú lesnú cestu.
Dážď neprestával a myšlienka, že sme najnižší zo skupiny nám pridávala na adrenalíne. V lesoch sa dvíhala hmla a kamenité cesty postupne vystriedalo blato, korene a miestami rigole v ktorých sme si museli dávať pozor na trčiace skaly. Vo vysielačke zaznelo zapnite si uzávierky a kto má možnosť tak minimálne režim off-road. Opäť sa nás to netýkalo a bavili sme sa na tom, že sme uprostred hory s rovnako nastaveným autom ako na asfalte. Ako sme dopadli? Nikto asi nečakal, že sme skončili za vedúcim vozidlom bez najmenšieho problému a dokonca bez preklzu v najstrmšom výjazde. Cestou však mal problém niekto iný, video sa rozšírilo internetom rýchlo a možno ste videli ako dopadlo práve najschopnejšie auto G-éčko po strete s betónom tesne vedľa cesty. Ako a prečo sa to stalo nejdeme riešiť, snáď vám o tom konkrétny šofér napíše vo svojom reporte viac. Hlavné je že si to odnieslo len koleso (dokonca ani disk nebol ohnutý) na aute a po výmene sme mohli v poriadku ďalej pokračovať smerom na chatu Bačovňa v obci Pavlovce. Tam sme absolvovali ešte jednu zastávku na miestnom ranči a ukázali nám že kone nie sú krásne len tie pod kapotou. Kúsok odtiaľ bola chata, kde nás vítali tak ako sa na východe dá očakávať, s domácou pálenkou. Rozvoniavala už pri vystúpení z auta a po uvítacom pol deci sme sa šli ubytovať.
Srnčí guláš sme za večer jedli trikrát, bol naozaj vynikajúci a vďačíme mu aj za to, že ráno sme patrili medzi tých šťastnejších čo mohli šoférovať. Nad alkoholom ešte nikto nezvíťazil, len východniarom sa podarilo remizovať. Asi tak nejak by sa to dalo zhrnúť a skúšať poraziť ich, boli by sme tam ešte teraz neschopní šoférovať.
V posledný deň ráno už všetci tušili, že zábava skončila a bude treba sa vrátiť domov. Najedli sme sa, dali si niečo od bolesti hlavy a vymenili si znova autá. Ani sme sa nemuseli snažiť a vyšlo na nás ideálne auto na návrat domov. Najťažší zo všetkých, model GLS 350d, doplnený o celé koleso, ktoré zaberalo väčšinu kufra. Lepšie sme naozaj trafiť nemohli a cesta nám prišla kľudná a pohodlná. Váhu bolo cítiť jedine v kopcoch kde sa na nás lepili ľahší. Tam však naše putovanie s GLS skončilo a nasadli sme na Čertovici opäť do auta s ktorým sme trip začínali, do GLC. V prvých zákrutách sme doslova ožili. Neskutočná zmena v správaní auta a prejazdy zákrut ako na nejakom hatchbacku. Pobavili sme sa a v programe sme mali už len obed. Jedli sme tentokrát na salaši Hron blízko Banskej Bystrice a potom najedení už len cestovali diaľnicami späť do Bratislavy.
Autá nám dúfame trochu blata odpustia a ďakujeme Mercedes-Benz Slovensko za pozvanie na ďalšiu zo super akcií. Spracovať zážitky bude dlhodobejšou záležitosťou. O autách sa dozviete, samozrejme, viac, ale v samostatnom článku už onedlho.
