SEAT nie sú len autá, už sme predsa aj v testovacom týždni mali kolobežku na elektrickú energiu. Ale to nie je všetko. SEAT MÓ je aj niečo viac. V ponuke žiari aj elektrický skúter MÓ 125. A je úplne dokonalým spoločníkom do veľkých miest. Prvá jazda bola skúška ohňom. Pripútajte sa, začínam! Vlastne na skútri sa nepripútava. Nevadí. Idem!
Dostávam prilbu a rukavice a krásny červený skúter. Prečo skúška ohňom? No, sú štyri poobede a ja mám pred sebou dopravnú špičku v Barcelone. Nehovorím, že je horšia a vážnejšia ako v Bratislave. Vlastne hovorím. Je. Áut je viac, Španieli majú trochu iné návyky, ale zase, berú do úvahy motorkárov. A aj tých, čo na jednostopom vozidle jazdia pomerne malý zlomok všetkých kilometrov.
Už na prezentácii som sa dozvedel, že jednou z výrazných výhod MÓ 125 je možnosť dobíjať doma. A veľmi jednoducho. Odomknúť batériu, vybrať ju a na kolieskach vziať ako batožinu do kabíny lietadla. Doma ju stačí len zapojiť a s telom skútra teda nikto neujde, lebo nemá šťavu.
Okolo mňa len tak nenápadne preletí nádherný tmavozelený Jaguar XK120. Tak si predstavujem ideálne auto do tejto špičky. Len by sa nesmelo prehriať. A muselo by poriadne brzdiť. Ale to by potom asi nebol Jaguar z päťdesiatych rokov. Rozbieham sa teda na mašine, ktorá je o 70 rokov novšia a modernejšia.
Je to iba sedem kilometrov. Štartujem kúsok od Gaudího Casa Milá, v Casa SEAT, a idem na Mirador Sarriá. Je to len 20 minút. Ale premávka mi hovorí, že toto bude naozaj dlhých 20 minút. Idem najskôr v režime ECO. Reakcie na otočenie pravej rukoväte sú naozaj plynulé, ale zároveň sú celkom masívne. Veď výkon je dostupný hneď. Ako to teda bude v športovom režime? V ECO je všetko podobné normálnemu skútru a rýchlosť nie je žiadno šialená, skôr hovoria údaje o dojazde nejakých 80 až 90 kilometrov a to nemám úplne nabité. To vôbec nie je zlé.
A teraz preskakujem ten normálny režim a dávam Sport. Veď to je len marketingová slovná hračka, všakže! Že je to tak! Nie, vôbec. MÓ 125 má zrazu omnoho vyšší výkon, zrazu po razantnom otočení pravou rukou dostávam okamžitý prísun energie. Wau, takúto zmenu by som zvládol mimo mesta, v husto prepchatom poobednom meste, v poriadnej špičke a naviac v kolóne ďalších MÓ toto nie je pre mňa práve vhodná voľba. Uf, dorazili sme. Sme na vyhliadke nad mestom. Vidím katedrálu Sagrada Familia. Z asi piatich kilometrov, ale predsa.
Cesta naspäť je omnoho pokojnejšia, aj premávka sa mi zdá slabšia. Vlastne napriek počtu áut všetko prebieha bezproblémovo, na skútre sú tu zvyknutí. Toto by som videl na Slovensku a využití u nás ako najväčší problém. Jednoducho tu nie je ešte vypestovaná taká miera tolerancie voči motorkárom. Inak by práve MÓ 125 predstavoval úplne ideálnu alternatívu cestovania do práce s nulovými lokálnymi emisiami.
Vlastne, ak by ste ho nabili u zamestnávateľa, tak by ste jazdili do práce ako benefit. Batéria umožňuje dojazd až 137 kilometrov. A na päťdesiatke je za 3,9 sekundy. Najväčším odpalom hlavy je však spiatočka. To sa tak často nevidí a z testovaných motocyklov ju mala asi iba obrovská Honda Gold Wing.
Plus pri SEATe MÓ je jedna veľmi dôležitá vec. Spieva o ňom už Billy Idol v pesničke Rebel Yell: „In d midnajt aut, ši krajt MÓ, MÓ, MÓ!“ Asi sa chcela ísť v noci voziť na elektrickom skútri. Nedivím sa. Naviac za 6000 eur, čo je približne jeho cena, je to naozaj slušná ponuka.