Dacia nedávno ukázala fotky vylepšeného Dusteru. Zmien nie je veľa, ale sú celkom podstatné. Ale niektoré zmeny nie sú na prvý pohľad vidieť a robia z inak výborného auta ešte lepšie. Áno, pozeráte sa na najlepší Duster, ktorý kedy bol. Prvé jazdy ukázali aj to, čo nie je zrejmé v katalógoch.
Ráno vstávam, rýchle raňajky, miesto stretnutia, brífing, vyberám si auto. Prvá trasa je dlhšia, beriem si sivý Duster so slabšou výbavou a hlavne so slabším motorom Eco-G 100. Ak ste nevedeli, tak toto je nové označenie verzie spaľujúcej aj LPG. Okrem štandardnej nádrže na 50 litrov má druhú s rovnakým objemom na plyn. Doteraz bol objem LPG nádrže len 34 litrov. Zaujímavé je, že pred faceliftom bola LPG nádrž pod karosériou a teraz je vnútri. Reálne teda teraz dokáže na jedno naplnenie oboch prejsť viac ako 1200 kilometrov. To ale skúšať nebudem, testovacia trasa má okolo 130 kilometrov s kombináciou diaľnice, mesta a aj mimomestskej premávky.
Po zohriatí prepínam na LPG a Duster trochu zvoľňuje. Na plyn totiž nemá takú dynamiku ako na benzín. Prvá dedina a už mám takmer nafotené, toľko miest na fotenie v rámci takej malej dedinky som dávno nezažil. Rozbieham sa a idem ďalej, všetko odsýpa, na mieste finálneho cieľa bude skôr ako je plán. Tak fotím ďalej. Inovovaný Duster spaľujúci LPG má nové tlačidlo na prepínanie. Už to nie je aftermarketový prepínač s LEDkovým zobrazovaním stavu nádrže. Stav nádrže je totiž implementovaný do palubného počítača. Dá sa povedať, že LPG je teraz úplne integrované. Aj tankovací otvor je pekne pod jednou krytkou s benzínovým hrdlom.
Výraznejší problém prichádza tesne pred sedemnástym prejazdovým bodom. Uzávierka cesty v dedine, v dĺžke asi dva kilometre. Tá dedina je úzka a vedie cez ňu iba jedna cesta. Ja som ešte v pohode, horšie je na tom chlapík s kamiónom. Nevadí, osemnásty bod do google maps a vyrážam na obchádzku. Tento Duster už ponúka aj možnosť bezdrôtového zrkadlenia Apple CarPlay, tak môžem mať mapu z mobilu priamo na displeji. Len akosi nenachádzam bezdrôtové nabíjanie. To Duster v ponuke nemá. Ale má novú lakťovú opierku. Už nie je na sedadle vodiča a vôbec nie je úzka. Pod ňou je dokonca 1,1 litra odkladací priestor.
Cestou je mi jasné, že sa niečo udialo aj s motorom. Má akúsi príjemnejšiu charakteristiku. Neskôr sa dozvedám, že práve toto bol jeden z prvkov, ktoré automobilka vylepšila. Inak toho nebolo treba veľa riešiť. Všímam si však, že Duster je omnoho tichší ako bol pred faceliftom. Neviem, či to je len zdanie po noci strávenej so zapnutým klimatizačným zariadením v hoteli, alebo to je fakt. To zistím asi až pri reálnom teste na týždeň, ale stále mám pocit, že tu sa Duster tiež zlepšil.
Pri prezentácii dostávam informácie, že vylepšené sú predné svetlá s novým svetelným podpisom ako má aj Sandero. Sú stále LEDkové a aj vzadu majú nové rozloženie so svetlami v tvare písmena Y, ale ležatého. Tu si znova spomínam na cestu na prezentáciu. Zadné svetlá svietia aj v prípade, že vpredu sú len denné LEDky zapnuté, čo je úplne super. Tým pádom je Duster lepšie vidieť a to je predsa príspevok k bezpečnosti.
Z bezpečnostných prvkov mi ako výborné prišli bodky hovoriace o aute v mŕtvom uhle. A bezpečnosť určite, najmä v noci, zlepšujú nielen nové predné svetlá, ale aj podsvietené tlačidlá na volante. Ďalšia vec, ktorú sa dozvedám na prezentácii je, že Duster má znížené emisie o približne 6 gramov CO2 na kilometer. Málo? Ale veď pri 20-tisícoch ročne to je 120 kilogramov. Toto sa podarilo len malými vylepšeniami. LED predné svetlá tiež pomáhajú, ale nové disky s inými tvarmi sú aerodynamickejšie a pomáha aj nový zadný spojler, ktorý je dlhší a širší.
Na mieste výmeny stojí aj budúcoročná špeciálna séria Extreme. Má oranžové doplnky a modernú sivú farbu karosérie. Je sa naozaj na čo tešiť. Po obede preberám oranžový Duster 1,3 TCe s veľkolepým návratom dvojspojkového automatu. To, čo som si ráno úplne nevšimol sú vylepšené sedadlá, najmä opierky hlavy z nového Sandera sú krokom vpred, ktorý nielen zlepšuje pohodlie, ale zároveň ich úzka stavba zlepšuje výhľad všetkými smermi. Prichádzam na miesto terénne skúšky.
Presadám do 1,5 dCi 115 s modrou farbou Iron. A pomaly sa púšťam do pripravených skúšok. Po krížení náprav prichádza to, čo mi spôsobilo takmer nevoľnosť a už som videl, že to zle skončí. Mám zapnutý nový terénny zobrazovací aparát informujúci o náklonoch a uhloch. Bočný náklon, ktorý Duster zvláda je 40 stupňov. Ja som zvládol pripravený 30 stupňov a už to sa mi zdalo dosť extrémne. V teréne pomáha predná kamera, ktorá má značky kadiaľ pôjdu predné kolesá. Cool doplnok, ktorý sa naozaj dá využiť. A to najmä v prípade, keď nevidíte dopredu. Do klesajúcich častí tak nabieham s väčšou istotou. Až teraz si uvedomujem, že ja vlastne žiadne extrémne terény nenavštevujem, keď toto je len také light, aby to určite dali všetky autá, ale najmä všetci vodiči.
Sedím znova v TCe 150. Duster je s týmto motorom a prevodovkou naozaj dynamický a ani nastavenie podvozku nie je na zahodenie z hľadiska ostrejšej jazdy. Nejdem ako blázon, ale užívam si to ako motor dokáže auto vytiahnuť z akejkoľvek situácie. Vlastne konštatujem, že pre väčšinu zákazníkov vyzerá TCe 150 s automatom EDC ako optimálna voľba. Málokto využije štvorkolku. O spotrebe netuším, teraz naozaj nie je čas ju riešiť. Vraciam sa na miesto, odkiaľ som ráno vyrazil. Usporadúvam si myšlienky a je mi jasné, že Duster určite chcem aj na plnohodnotný test, ideálne viac verzií s viacerými motormi.
