Azda neexistuje na svete iný jazdec rally, ktorý by sa tešil podpore väčšieho množstva oddaných fanúšikov z celého sveta, než práve Petter „Hollywood“ Solberg. Prezývku Mr.Hollywood si vyslúžil za svoju značne extrovertnú povahu a s tým súvisiace neskrývané a úprimné prejavy emócií pri každom úspechu či prehre. To je hlavný dôvod, prečo je Petter u fanúšikov taký milovaný. Dôvod, ktorým sa tak veľmi líši od svojho najväčšieho rivala – Sebastiena Loeba. Robota, pôsobiaceho uzavreto, chladno, skromne a bez náznaku emócií. Solbergov pravý opak!
Mr.Hollywood sa narodil v roku 1974 v nórskom meste Askim do rodiny Tove a Terjeho Solbergovcov, ktorým už v tom čase po ich farme pobehoval jeden budúci rally pilot – Petterov starší brat Henning. Niet divu, že oboch bratov to ťahalo k rýchlym kolesám a motorom, veď ich rodičia súťažili v amatérskych pretekoch rallycrossu a celá rodina týmto športom žila. Asi nebude na škodu spomenúť, že klasické súťaže rally boli v Nórsku v tej dobe zakázané, s odôvodnením príliš vysokej miery rizika. Petterov vstup do motoršportu sa však neudial ani v rallycrosse, debutoval v omnoho „bezpečnejšej“ disciplíne. Vo veku 13 rokov sa stal šampiónom svojej rodnej krajiny v pretekoch RC modelov áut. Písal sa rok 1992 a Petter konečne dovŕšil vek 18 rokov, čo pre neho znamenalo jediné – získanie vodičského preukazu a vstup do rallycrossu. Sezóna skončila ziskom titulu, v rokoch 1995 a 1996 už pridal do zbierky aj poháre pre majstra Nórska v pretekoch automobiloch do vrchu. V roku 1995 okúsil konečne prvý krát aj atmosféru milovaných rally. Ako to už v týchto severských krajinách chodí, technikou sa mu stalo Volvo 240 a rozpis čítala súčasná manželka jeho brata Henninga – Maude. Rok 1998 už znamenal zisk titulu aj v tejto disciplíne. Mimochodom, Petterova manželka Pernilla taktiež pochádza z rodiny s benzínom v krvi. Jej otec Per- Inge Walfridsson bol niekdajším rallycrossovým šampiónom a samotná Pernilla istý čas úspešne pretekala.
Bolo teda nad slnko jasné, že tento vyučený maliar a učiteľ tanca pravdepodobne zvyšok svojho života pretancuje s nohami na pedáloch pretekárskeho špeciálu a štetca a farby sa dotkne maximálne v prípade maľovania svojho monackého apartmánu, kde dnes žije. V tom čase si už Pettera začali všímať aj šéfovia továrenských tímov vo WRC. Na scénu prichádza slávny John Haugland, využíva svoje dobré vzťahy s Malcolmom Wilsonom – šéfom továrenského tímu Ford a Solberg sa razom ocitá v sedačke Fordu Focus WRC a v rukách drží trojročný kontrakt, začínajúci sezónou 1999. Začiatky však boli veľmi divoké, stromy okolo tratí tvrdé a priekopy hlboké ale tak to už chodí. Poslednou Petterovou súťažou za volantom Focusu WRC bola Neste Rally Finland 2000 a rozlúčka to bola skutočne štýlová. Továrenský špeciál s modrým oválom na kapote v hodnote takmer milión eur tu poslúžil na vykácanie časti fínskej vegetácie a potom dopadol na zem. Teda, na zem…vlastne na breh jazera. Po tomto akrobatickom kúsku sa spoločne s welšským spolujazdcom Phillom Millsom, ktorý ho verne sprevádzal takmer celou kariérou, rozhodli zmeniť pôsobisko a predčasne tak ukončiť zmluvu s Fordom. Ich novým domovom sa už od nasledujúcej súťaže na Korzike stal továrenský tím Subaru. Zo zvyšných štyroch súťaži síce dokončili len jednu, avšak lepšie časy mali ešte len prísť. A veru že prišli ! Zo začiatku síce dvojica Solberg – Mills iba kryla chrbty svojich slávnych tímových kolegov Kankkunena a Burnsa, avšak na konci sezóny 2002 prišlo konečne prvé vytúžené víťazstvo. Stalo sa tak na britskej rally. O rok neskôr sa v Británii slávilo znova, víťazstvo bolo už ale sprevádzané ziskom titulu majstrov sveta. Po prejazde cieľom poslednej rýchlostnej skúšky v eufórií vytrhol spolujazdcovi rozpis z ruky, vystúpil a začal objímať všetkých naokolo a následne bozkávať kapotu svojej modrej Imprezy. Proste, scéna ako z Hollywoodu. Sezóna 2003 bola Petterovov vôbec najúspešnejšou, na mnohých súťažiach dokázal svojich rivalov porážať rozdielom triedy a Impreza WRC fungovala skvele. Získal v nej svoj, zatiaľ jediný, titul majstra sveta.
Bohužiaľ, v nasledujúcich sezónach to už nebolo také slávne, prichádzali technické problémy a šťastia bolo taktiež len veľmi poskromne. Rýchlosť Petterovi síce nechýbala, ale vždy sa našlo niečo, čo zmarilo jeho snahy. Videť ho so slzavými očami opretého o kapotu Subaru nebol vôbec zriedkavý pohľad. Na víťazstvo v rally čakal až do roku 2005. Po tragickej nehode Markka Märtina v Británií, pri ktorej zahynul jeho spolujazdec Michael Park, sa rozhodli posádky tímov Citroen a Peuegeot odstúpiť a víťazstvo tak prischlo Petterovi. Asi nie je potrebné hovoriť, že výhra bola tou poslednou vecou, ktorá ho v tom momente zaujímala…
Trápenie v tíme Subaru pokračovalo aj naďalej, technika často nestíhala a Solbergov agresívny jazdecký štýl jej tiež nepridával na spoľahlivosti. Výsledky neprichádzali a na konci sezóny 2008 prišla ďalšia krutá rana. Tím Subaru sa rozhodol ukončiť svoje pôsobenie vo WRC a Petter s Phillom tak zostali bez práce. „Never Give Up“ – tak znie motto, ktoré tento Nór vozí nalepené na svojich autách. A v jeho duchu sa nieslo aj jeho vysporiadanie sa s odchodom Subaru. Na začiatku sezóny 2009 vzniká jeho vlastný – Petter Solberg World Rally Team. Ten úspešne fungoval až do konca tohtoročnej sezóny. Petter v ňom začínal s Citroenom Xsara WRC, neskôr presadol do C4 WRC a poslednú sezónu absolvoval za volantom Ds3 WRC. Bohužiaľ, bez jediného víťazstva, ale zato s množstvom kvalitných umiestnení, obzvlášť ak berieme do úvahy, že sa jedná o privátny tím so zlomkovým rozpočtom v porovnaní so svojimi fabrickými konkurentmi. V tomto období sa udiala aj zásadná zmena na sedadle spolujazdca, dlhoročný parťák Phil Mills sa rozhodol odísť do dôchodku a noty tak už Petterovi číta Chris Patterson.
Na dôkaz, ako veľmi tento človek rally miluje môže poslúžiť aj fakt, že po odchode časti sponzorov si Petter ešte prednedávnom hradil pretekanie čiastočne z vlastného vrecka. „Rally is my life! „ nie sú v jeho prípade len prázdne slová. Ani jeho peňaženka, roky napĺňaná veľmi štedrým platom v tíme Subaru, však nie je bezodná. Hrozilo tak, že v sezóne 2012 bude bez angažmá. Našťastie, nestalo sa tak a už o mesiac ho uvidíme za volantom továrenskej Fiesty WRC na Rally Monte Carlo. Po dlhej dobe tak Petter znova absolvuje celú sezónu v továrenskom tíme a my sa už teraz môžeme tešiť, ako sa mu bude dariť v porovnaní s tímovým kolegom Jari-Mattim Latvalom. Jedno je však isté –Petter sa len tak ľahko nevzdá a svoju kožu nepredá lacno !