Začalo to tak tradične, okružná cesta po južnom Slovensku, v preklade z Bratislavy presun do Šamorína, Dunajskej Stredy a späť na R1 cez Galantu. Neskorý výjazd samozrejme znamenal, že 110 na diaľnici nebude tá správna rýchlosť. Podľa GPS to bolo 131-133. Takže stále v norme.
Všetko bežalo ako po masle, a dokonca cestou naspäť vychádzalo, že vezmem fotografa z Trnavy domov. Dobrý plán. Všetko sme stíhali presne, na minútu, sekundu, stotinu. Kvôli zatúlanej nabíjačke sme sa rozbehli k trnavskému predajcovi Mazdy, do Autorealu. Okrem Mazdy má v portfóliu aj Mitsubishi, ale to je odbočenie od témy.
Zaparkovali sme ako páni, skoro pred vchodom. Veď inde by som sa s veľkou dodávkou od Citroënu asi nedostal, prípadne by som parkoval cez dva pruhy. Nabíjačka odovzdaná, môžeme štartovať. A tu to začalo. Dvojlitrový naftový štvorvalec len pukol pri každom pokuse. Prvá myšlienka padla na Richarda Hammonda, ktorý v Bolívii naštartoval Toyotu LandCruiser len vďaka búchaniu po štartéri. Vzadu našťastie ležala jedna doska, ktorá bola na tento účel ako ušitá. Búcham po štartéri, búcham, ale nič.
A práve v tomto momente sa to všetko zvrtlo, naše počínanie zaujalo ľudí v showroome, konkrétne zamestnancov Autorealu. My sme počas 10 minút nezvládli nič, už na mobile svietilo číslo na asistenčnú službu Citroënu. Ale dvojica zo showroomu nám predviedla, že jeden káblik bol povolený a preto auto nedokázalo naskočiť. Pritiahnutie skrutky všetko vyriešilo. Autoreal v Trnave zachránil cestu domov a tiež eliminoval prípadnú odťahovku. Asi aj v tomto aute začnem nosiť kombinačky.
Ďakujem!
Foto by cypodesign.sk
