Skôr než začnem o tom ako prebiehal veľmi pekný event Rolls-Royce, musím skonštatovať, že už cesta samotná bola výrazný zážitok. Nebolo to ani kvôli jazde na Alfe Romeo Tonale, ani kvôli naozaj kompetentnému burgeru v Escobar Burgers v Dolnom Kubíne, ale šok bol príjazd do samotného mesta Zakopane. Práve tu sa konal event Rolls-Royce a mesto je nádherné. Ale na pešiu turistiku. Ku trojhodinovému času jazdy sa pridala ďalšia takmer hodinka nie kvôli spomenutému burgru, ale kvôli čakaniu v kolónach v preplnenom zimnom letovisku.
Príchod do hotela bol jednoduchý a príjemný, keď už som sa prepracoval do iných častí mesta ako centra. Prvý večer na streche hotela prebehla základná časť podujatia, konkrétne priblíženie toho ako sa vozidlám Rolls-Royce darilo v minulom roku.
Asi každý vie, čo sa udialo s najväčšou krajinou sveta a aj to, že Rolls-Royce bol jeden z prvých, ktorí z tohto trhu odišiel. Aj napriek tomu je nárast predaja luxusných vozidiel so soškou Spirit of Ecstasy na kapote až 8 %. Ak si objednáte teraz nový Rolls-Royce a nebudete chcieť žiadne detaily od Bespoke, tak budete čakať približne dva roky. Ak si nakonfigurujte svoj Rolls tak ako ho chcete, tak bude čakanie až vlastne neviem koľko. Všetko záleží od toho ako veľmi chcete vozidlo upravovať. Veď na Sweptail a Boattail majitelia čakali 4 roky.
Výrazným skokom vpred je práve záujem o úplnú personalizáciu. Ten medziročne stúpol o polovicu a automobilka kvôli tomuto faktu rozširuje svoju kapacitu. Nezvyšuje kapacitu celkovo, ale zvyšuje kapacitu na modely upravené podľa najtajnejších želaní zákazníkov. Výrazné úspechy žne aj nový program automobilky s názvom Provenance, ktorý združuje jazdené vozidlá s preverením a niektorými opravami. Teraz už vlastne Rolls-Royce len čaká ako dopadne nový model Spectre, ktorý je tiež postavený na rovnakej platforme Architecture of Luxury ako aj ostatné aktuálne vozidlá. Vraj je záujem enormný. Tento som si ešte vyskúšať nemohol, ale všetky ostatné už sa mi do rúk dostali.
Druhý deň ráno, po raňajkách, prichádzam na brífing a na základné poučenie o trasách a jazde. V hlave mám stále ako som sedel v modeli Wraith vďaka Automotea. Teraz to nebude už len o sedení, ale aj o jazde. Z 9 ďalších ľudí si ako spolujazdca vyberám kolegu z Trendu a prvé auto do ktorého sadáme je fantasticky stvárnený Cullinan Frozen Lake od sekcie Bespoke. Je to vlastne moja premiéra za volantom Rollsu a hneď prvé do čoho sa vrhám je… No predsa kolóna! Ak bola včera večer na príjazde, tak je aj ráno na odjazde. Normálne by som bol nahnevaný a vytočený ako málokedy, ale sedím v aute, v ktorom je všetko kľudnejšie a dokonca ukľudňujúce. Toto auto ma nenechá vytočiť sa. Toto auto vyžaruje kľud a nemám problém sa dostať z akejkoľvek bočnej cesty. Stačí keď poľskí vodiči vidia sošku na kapote a už mám miesto. Nie, ak si dáte na Polonez sošku Andrzeja Sapkowskeho, tak to asi fungovať nebude.
Neviem ako ďaleko idem, ale pocitovo idem v kolóne tak dvesto kilometrov. Možno sa v nej prišiel tak 4. Po zruba 40 km odbočujem z naplánovanej trasy na miesto fotenia a nasleduje ma Ghost Black Badge, ktorý majú dámy z Poľska. Pri fotení dohadujem nasledovnú výmenu pri ďalšom zastavení a dolaďujem ešte snehové detaily. Skúšame aj výsuvné sedadlá v kufri Cullinanu a pri slnečnom počasí predstavujú naozaj peknú možnosť ako si skrátiť čas a vytiahnuť fľašu minerálky z dverí. Tá kolóna bola tak pomalá, že jeden z nás mohol kľudne sedieť tu vzadu a vôbec by to nebolo nebezpečné.
Po pár kilometroch prichádzame do cieľa. Ghost nás predbehol, kvôli mojej potrebe ďalších záberov. Našťastie, lebo inak by som parkovisko prehliadol. Parkujem pri reštike Shronisko Bukowina a idem na občerstvenie. Hneď musím uznať, že Pavlova torta s priemerom 15 cm by nemala byť pre jedného. Celý deň som cítil presladenosť, ale stálo to zato. Veď bol posledný štvrtok pred pôstom a v tento deň sa v Poľsku kalórie nerátajú. Našťastie.
Presadáme do Ghostu Black Badge a ja som za volantom, kolega Rado si sa dá na zadné sedadlá ako prezident. Toto rozhodnutie oľutuje už po druhej mojej ostrejšie prejdenej zákrute. Rolls to zvláda, pasažieri vzadu až tak veľmi nie. Ďalšia etapa, do ktorej ideme v kolóne, je cez národný park. Jasné, aj tu sa nájdu dobráci, ktorí nadávajú a div že palicami nebúchajú po autách. Pritom povolenia máme všetky a tento úsek je na dôkaz, že vozidla Rolls-Royce sú schopné aj jazdy v zime. Pri Ghoste a Cullinane to je asi každému jasné, ale Phantom má len zadokolku a predsa sa viac vyníma v luxusných centrách miest.
Z miesta fotenia, kde som si chtiac, nechtiac ľahol po páde do snehu, ideme rovno na ďalšiu občerstvovaciu, tentoraz obedovú stanicu. Je v reštaurácii s názvom Ziebówka. Reštaurácia príjemná, ale medzičasom už sú Rollsy viac sivé ako akejkoľvek inej farby, sú kompletne od špiny. Vôbec to nevadí a po obede prestupujem do kráľovského materiálu, do Phantomu. Tento model dáva automobilke cveng a je majestátnosť. Nedostávam sa spočiatku za zadné sedadlá, ale musím šoférovať. Už v tomto aspekte je auto famózne a ovláda sa neskutočne ľahko. Idem už iba posledný kúsok, celkovo dnes mám maximálne 150 km, možno sto. Ale to mi stačí na nasatie atmosféry. Jedna vec je luxus, druhá je pocit, ktorý vozidla vytvárajú. Tvária sa, že vydržia na veky. A to je ich hlavná charakteristika. Návrat do hotela je znova sprevádzaný meškaním 40 minút v Zakopanskej kolóne, ale je mi to jedno, veď mám Phantom, vychutnávam si hudbu a obdivné pohľady.
Chvíľku prestávka v hoteli a priamo na večeru. V prítmí, či skôr úplnej tme sadám do Phantomu znova, ale teraz na správne miesto. Dozadu. Teraz vyniká hviezdne nebo, luxus je ešte intenzívnejší. Toto je to správne miesto na sedenie, ak máte vodiča schopného jazdy hodnej vozidla. Jazda v Rolls-Royce musí byť plynulá a kľudná, aj keby auto išlo 200-kilometrov za hodinu. Mal by som ostať do rána, ale po večeri ma Ghost Black Badge, tentoraz na zadnom sedadle, vezie ku Tonale. Nechcem ráno znova zažiť zápchy charakteristické pre Zakopane. V noci je mesto prázdne a cesta trvá nie 4 hodiny, ale len 2:45.
