Test Renault Megane RS Trophy: Aj Renault môže byť autom snov

Priznám sa hneď na začiatok, Renault nikdy nebolo auto, o ktorom by som sníval , že bude parkovať v mojej garáži. Výnimkou je možno stará päťka Turbo, ktorá sa mi páčila ako malému chlapcovi. Tie rozšírené blatníky ma očarili natoľko, že občas mrknem na nemecké inzertné portály, či niečo také v ponuke je. Ale takýchto je ešte menej ako Peugeotov 205 GTi, ktorý sa mi tiež vryl do pamäti z detstva. Vlastne z moderných Francúzov ma ešte slušne oslovil nový Talisman, keď som ho testoval. Vtedy som si ho vedel predstaviť ako nové auto na každý deň. Aktuálne by možno aj vyhral, lebo má nové motory s objemom 1,8 a 2,0 litra. Odkedy som uzavrel svoj osobný výber ma Renault znova oslovil po akcii na Slovakiaringu. Vtedy som rozmýšľal, že by nebol víkendovkou, ale skôr výmenou za prémiový kombík s naftovým motorom. Čakal som len na príležitosť skúsiť ho v bežnej premávke. Krásne rozšírené blatníky nadväzujú na to, čo ma ako malého chalana uchvátilo na päťke. Výborné jazdné vlastnosti na okruhu mi vnukli predstavu ako si užívam jazdu po okreskách za zákazníkmi. A možno by Renault, aj keď hothach, nepôsobil tak agresívne ako prémiové nemecké kombi. Hothatch je predsa o nadšení a kompromisoch.

Keď sme mali v redakcii Megane RS, tak si ho preto vzal Jozef. Ja som bol na okruhu, on ho skúsil na okreskách. A bol z neho rovnako nadšený ako ja po pár hodinách na okruhu. Keď mi ho posunul na poslednú etapu týždňa, tak som ho už mal asi príliš veľmi bájny. Miesto jazdy po okreskách som šiel po rodičov na letisko a s nimi bezpečne domov. To sa k RS vôbec nehodí. Tvrdý podvozok a nepohodlný tvrdý interiér, v porovnaní s prémiovým kombi, je stavaný predsa na niečo úplne iné. Mame som mal problém vysvetliť prečo chcem takúto zmenu. Neviem, či by som si to dokázal, ale s jeho výkonnejšou verziou je to ešte lákavejšie.

Tentokrát ma s Megane RS Trophy bude čakať oveľa zaujímavejšia výzva.  V rámci redakčného testovacieho výletu ho spolu s kolegom berieme do rakúskych Álp. Lepšie cesty na vyskúšanie jeho kvalít by sme asi ťažko niekde inde hľadali. Ako hlavný cieľ sme si vybrali Grossglockner Hochalpenstrasse a priľahlé horské priesmyky.  Garde mi na tejto zaujímavej ceste bude robiť kolega s i30N Fastback s manuálnou prevodovkou. Môj Megane má automat, ale momentálne mi to aj celkom vyhovuje. Poslednýkrát som si v Alpách dostatočne užil manuál s novou Hondou Civic Type-R, môžem aspoň porovnať ako sa bude na rovnakých cestách správať porovnateľné auto s automatickou prevodovkou.

Budem úprimný, cesta po diaľnici k prvým okreskám je pre mňa veľkým utrpením. Buď som už starý, alebo rozmaznaný z pohodlných áut, ktoré testujeme v bežnej premávke. Megane nie je zlý, možno tvrdší ako bežné autá, ale idem na cestu s ním s veľkým nadšením. Pri diaľničných presunoch s tempomatom je to však trošku nuda. Tá ma ale prechádza hneď ako prídeme na prvú okresku. V kľukatých zákrutách sa RS správa ako ryba vo vode. Má dostatok výkonu na rýchle a bezpečné obiehanie a cítim z neho hneď veľkú istotu. Väčšiu ako som cítil pri spomínamom Type-R. Type-R je o extrémnom adrenalíne, stále ťa núti šliapať na plyn a skúšať kde sú jeho hranice. Ako by ti stále vravel poď, pridaj, neboj sa, ešte to zvládnem rýchlejšie. Pocit z jazdy je veľký adrenalín, ale po dlhšej jazde som stále cítil veľký rešpekt a únavu. Únavu z toho ako som sa na jeho ovládanie musel sústrediť.

Trophy RS je v tomto úplne iný. Cítiť z neho práve veľkú pohodu, rozvahu a kľud. Nie je taký divoký ako Type-R, skôr rozvážny, presný a dáva vodičovi pocit dôvery a bezpečnosti. Z riadenia mám pocit, že nie je také ostré a divoké. Podobne to je ale aj pri celkovom vzhľade akým sa tieto konkurenčné auta prezentujú. Megane svoju silu a ambície nemaskuje, ale ich elegantne prezentuje v exteriéri aj interiéri. Rovnaký pocit som mal aj pri jeho jazde a ovládateľnosti. Na jednom úseku sme si vymenili s kolegom autá a vyskúšal som na jednom kopci ako sa práva i30N. Mal som ho už možnosť párkrát vyskúšať, ale i30N ma neočarila natoľko ako kolegu. Ten je z nej stále veľmi nadšený, ale mne až tak veľmi nesadla. Nemám k i30N žiadne zásadné pripomienky. Má riadenie skoro ako Type-R, manuálna prevodovka radí výborne. Ale asi medzi nami nepreskočila tá správna iskra.

Na Grossglockner asi nemá veľký význam chodiť cez deň ani v strede pracovného týždňa. Už skoro ráno za tam zbiehajú nadšení cyklisti, čo v noci asi nemôžu spávať. Našťastie im chvíľu trvá kým vyšliapu až hore na vrchol a rozlezú sa po celom kopci. Zapínam si preto režim Sport a začínam si užívať cesty, pre ktoré bol určite Megane RS vytvorený. V týchto kopcoch má RS Trophy dostatočný výkon a výborne fungujúcu automatickú prevodovku. Výborne sa bavím pri automate, ale aj manuálnom podraďovaním pádlami pod volantom. Aj automatický režim krásne drží motor v otáčkach a úžasne ho dopĺňa zvuk od výfukov. Nestrieľa tak ako i30N, ale aj tak vytvára výbornú zvukovú kulisu. Podvozok je výborne vyladený a na týchto cestách dáva vodičovi bezpečnú odozvu. V režime Race s vypnutým ESP sa mi v niektorých zákrutách podaril príjemný kontrolovaný pretáčavý šmyk. Na predokolku celkom slušný výsledok. Zábava s ním neskončila ani keď nám počas cesty začalo pršať. Ovládanie bolo aj na mokrej ceste výborné a nemal som pocit, že by Megane RS strácal ovládateľnosť.

Meganu RS stále viac a viac prichádzam na chuť. Len týždeň po návrate z Álp sme sa vybrali s partiou kamarátov pripomenúť si rumunské kopce. Už sú to 3 roky čo som tu bol naposledy. Okrem Megane RS nám robí cestou spoločnosť Mercedes AMG GT-R a nádherné Lamborghini Huracán Performante. Je veľmi zaujímave ako sa na týchto horských cestách tieto auta správali. GT-R je divoké a na horských cestách stále pretáčavé monštrum. Ten jeho výkon je na týchto úzkych cestách, ktoré boli často mokré veľmi ťažko ovládať a prenášať na cestu. Drifty v zákrutách sú síce celkom zábavné, ale je potrebné mať veľké skúsenosti, aby ho vedel vodič právne ovládať. Performante je už úplne iná liga. Výborné ovládateľné, presne reagujúce auto s extrémnym výkonom. Oproti AMG GT-R dáva pocit bezpečia. Rovnako ako vyššie spomínaný Type-R je to ale divoký rohatý býk, ktorý stále dráždi a provokuje šliapať na plyn a pokúša hľadať jeho hranice.

Možno teraz rozmýšľate, prečo som tieto dve autá v teste Megane RS Trophy spomenul. Ten dôvod je úplne jednoduchý. Počas nášho výletu cez Transpalpinu a Transfagarasan bolo asi najviac zábavy práve za jeho volantom. Čim ďalej sa utvrdzujem v tom, že hothatch ako Megane RS je na podobné horské cesty najzábavnejšie auto. Má dostatočný výkon, výborné ovládanie a vodič sa s ním nemusí báť, že mu v zákrute uletí premotorovaný zadok. Tvrdý podvozok výborne funguje aj na menej kvalitnom povrchu ako je napríklad práve v Rumunsku. Svelá výška a prejadznosť nerovností je úplne bezproblémová, čo sa napríklad pri Huracane alebo AMG GT-R povedať nedá. Pri našom alpskom výlete som na diaľnici nemal problém dosiahnuť spotrebu pod 9 litrov. V kopcoch sa mi priemerná spotreba zvýšila na 11,5 až 12 litrov. Pri prejazde cez Transfagarasan som skončil s priemerom 29,9 litra, lebo viac palubný počítač neukazuje. Reálne to mohlo byť ešte viac. Ale tá jazda a zábava, ktorú mi Megane RS za to poskytol určite stála za každé jedno deci spáleného benzínu.

Renault Megane RS Trophy EDC6