Test Opel Corsa GS Line: Mechanický pomaranč

Jeden z najstarších a najtradičnejších Oplov je na trhu už v  podobe šiestej generácie. Reč je samozrejme o malej Corse, ktorá už vlastne ani nie je taká úplné malá ako jej predkovia. Je v podstate rovnako veľká ako Peugeot 208, keďže práve s týmto koncernovým súrodencom zdieľa podvozkovú platformu. My sme tento kompaktný model testovali vo verzii GSi Line s výkonnou motorizáciou so 130 benzínovými koňmi. Tie produkoval iba 1,2 litrový trojvalec.

Oranžový lak karosérie, ktorým je inšpirovaný nadpis tohto testu, patrí medzi tie extrovertnejšie. Corse ale svedčí. Najmä vo výbave GSi Line (Line už viete, odteraz bude len GSi v teste), ktorá sa vyznačuje aj malým čiernym krídlom, dvojitou koncovkou výfuku či čierno-striebornými diskami kolies s rozmerom 17”. V zadnom nárazníku sú šikovne zapustené hmlovky, ktoré auto opticky rozširujú a dodávajú mu svalnatejší vzhľad. Predná časť využíva rovnaké riešenie. Čierna panoramatická strecha ladí s diskami a zároveň vytvára pekný kontrast k výraznému laku karosérie. Corsa GSi vyzerá ako malý a moderný hothatch, aj keď ním úplne nie je. Je to skôr “warm-hatch”, avšak nepôsobí prehnane svalnato ale pekne dynamicky. Predné svetlá majú modernú LED Matrix technológiu, Opel teda za konkurenciou nezaostáva ani v tomto ohľade. Vzhľadu nie je veľmi čo vyčítať, Corsa GSi je pekné malé mestské auto, ktoré nie úplne kričí, ale skôr hlasno hovorí, že má pod kapotou celkom vitálne stádo koní, ktoré sa nenechá zahanbiť ani väčšími autami.

V kabíne ihneď zaujme kombinácia červenej a čiernej. Tieto dve farby tu dominujú. Červenou niťou sú prešité hlboké a dobre padnúce sedadlá. Na prvý pocit sú možno trochu tvrdé, ale telo držia v zákrutách výborne. Červená lišta prechádza pozdĺž celej prístrojovky, na strane spolujazdca ju dopĺňa strieborný panel. Displej s uhlopriečkou 7” je zapustený pod výduchmi ventilácie, nevyčnieva teda nad prístrojovku a je lepšie chránený pred slnečnými lúčmi. Nechýba navigácia, podpora kontektivity pre mobilné telefóny ani parkovacia kamera. Displej má celkovo príjemnú grafiku, reaktivita je ale skôr priemerná. Volant je príjemne hrubý a disponuje multifunkciou a dokonca aj ovládaním tempomatu. U iných modelov značky sa totiž práve tempomat obyčajne ovláda samostatnou páčkou. Ovládanie na volante nám príde užívateľsky príjemnejšie a rýchlejšie. Zaujímavosťou je, že budíky Corsy sú kompletne analógové. Mnoho konkurentov ponúka plne digitálne štíty, Opel však razí tradičnú cestu a medzi prehľadnými ručičkovými ukazovateľmi zabudoval iba malý jednoduchý displej ukazujúci jazdné údaje alebo napríklad aj pokyny navigácie. Je nutné skonštatovať, že nikde nie je do kameňa vyryté, že digitálna prístrojovka je vždy lepšia. Ide teda o starosvetskú filozofiu Oplu, ktorá sa niekomu môže a inému zasa nemusí páčiť. My hovoríme áno za prehľadnosť a jednoduchosť a nie preto, lebo analógové ukazovatele proste neponúkajú rôzne možnosti zobrazenia ako tie digitálne. Plasty aj spracovanie interiéru sú primerané a nie je tu nič, čo by vyslovene kazilo dojem svojím spracovaním, povrchovou úpravou alebo zvukmi. Na malé auto ponúka Corsa aj slušný vnútorný priestor. Vpredu bez problémov nájdu pohodlie aj vyšší vodiči a spolujazdci, vzadu je situácia tiež obstojná a pokiaľ vpredu nesedí extrémny dlháň, odvezie sa dvojica dospelých bez problémov aj vzadu. Dodajme, že objem batožinového priestoru je 309 litrov, čo na malé auto tiež nie je vôbec málo.

Ako už bolo spomenuté, jazdili sme s 1.2 litrovou benzínovou motorizáciou, ktorá má síce iba tri valce ale slušných 96kW/130 koní a 230 Nm. To všetko podporené turbom. V prípade väčšieho autá by také hodnoty neohúrili ani neurazili, s malou Corsou ale tento motor nemá veľa práce. Na stovke je za 8,7 sekundy čo je samo osebe fajn. Pocitovo jazdí veľmi svižne, najmä v režime šport sú reakcie na plyn veľmi pohotové a osemstupňový automat s možnosťou radenia pádlami pod volantom drží motor vo vyšších otáčkach. Presným opakom je režim eko. Mimochodom, volič automatickej prevodovky je dobre známy. Má tvar kniplu a môžeme ho nájsť aj v Peugeotoch a Citorenoch, keďže prevodovku Corsa taktiež zdieľa s týmito súrodencami. Radí hladko a príjemne a rozhodne ide o vydarené ústrojenstvo, aj keď ku Corse s týmto motorom by kľudne pasoval aj manuál. Každopádne, Corsa so 130 koňmi je taký vlažnejší hothatch pre výkonovo menej náročných. Stále má dostatok výkonu na to, aby dokázala na zakrútenej okreske vycvičiť aj silnejšie autá a zároveň nie je nebezpečne rýchla. Zábavy si s ňou užijete ale dosť. A ani spotreba tohto motora neodstraší záujemcov. V kombinovanom režime sme sa pohybovali tesne pod hodnotou 7l/100km pri pomerne dynamickom jazdení. S ľahšou nohou odhadujeme priemer okolo 6,5 litra, možno menej. Bez schopného podvozku by bol výborný motor nanič, avšak toto nie je príklad tohto Oplu. Naladenie tlmičov je príjemne kompromisné, čo znamená isté prejazdy zákrut v kombinácii s komunikatívnym riadením a  zároveň zachovanie zdravej dávky pohodlia. Tomuto nahrávajú aj 17” kolesá, ktoré neuberajú pohodlie a zároveň sú dostatočne veľké a široké pre športovú jazdu.

Corsa GS Line presvedčila o svojich kvalitách a jasne ukázala, prečo Opel drží tento model pri živote už takmer štyridsať rokov. V rámci svojej triedy ide jednozančne o jedno z najlepších a najzábavnejších áut. V oranžovej je nápadaná, ale nie gýčová či prehnaná. Celkové tvary karosérie nie sú prekombinované ale zároveň sú moderné a odlíšiteľné, raziace vlastný štýl. So 130 koňmi ide o veľmi zábavné a mrštné auto, ktoré nesklame ani nadšených vodičov. Tí by možno ocenili skôr manuál, aj keď osemstupňový automat určite patrí medzi tie lepšie na trhu. A presvedčí aj cenou. Cenníková cena za testovaný model je 19 090 eur s DPH, avšak aktuálne ho viete kúpiť s uvádzacou zľavou až tisíc eur. A to je za výkonné a dobre vybavené malé auto lákavá ponuka.

Opel Corsa GS Line 1.2