Test Ford S-Max 2.0 TDCi ST- Line: HotMPV

Treba uznať, že vozidlá kategórie MPV nie sú v posledných rokoch zrovna predajným trhákom. Môže za to do veľkej miery aj ich postupné nahrádzanie veľkými SUV. Značky sa teda orientujú skôr týmto smerom a zástupcov kategórie MPV je na trhu pomerne málo. Od takéhoto auta v prvom rade očakávate obrovský priestor a variabilitiu. Jazdné vlastnosti či dynamika sú až na druhej koľaji. Avšak, Ford S-Max 2.0 TDCi s balíkom ST-Line a dvoma turbami je tak trochu iné MPV. Jeho 240 koní a 500Nm prezrádza, že to nebude taký úplne obyčajný rodinný prepravník na nedeľné výlety.

Elegantná tmavomodrá farba nepôsobí zrovna vyzývavo, ale k serióznemu veľkému MPV pasuje. Disky kolies majú pekný športový tvar ale 18″ je na takéto veľké auto opticky málo a tak sa trochu strácajú v blatníkoch. Na zimu sú ale fajn a komfortu prospejú určite viac ako 19″ či 20″. Balík ST-Line pridáva športové podnárazníky, prahy či zadný difúzor. Jasne o sebe dáva vedieť aj logom ST-Line na predných blatníkoch. S-Max je síce veľké auto, ale aj vďaka týmto športovým doplnkom opticky vôbec nepôsobí ako nejaká nemotorná rodinná dodávka. Kvitujeme aj použitie tmavých fólií, z praktických aj vzhľadových dôvodov ide o dobrý ťah. Červené brzdové strmene a dvojica výfukov môžu napovedať veľa o potenciále tohto MPV. Málokoho nezainteresovaného by ale asi napadlo, že toto auto v sebe ukrýva výkon skoro ako z ríše hothatchov. Napriek tomu že nami testovaný S-Max  bol ešte staršou, teda predfaceliftovou verziou, za svoje krivky sa hanbiť vôbec nemusí. Inovovaná verzia 2020 sa totiž od tejto aktuálnej až tak radikálne nelíši, čo je dôkazom toho, že súčasný dizajn je stále dostatočne svieži a aktuálny. Záujemcovia o aktuálnu verziu naviac môžu vyťažiť z dobrých ponúk na skladové kusy. 

Interiéru vládne uhladený dizajn a tak je tou najväčšou výstrednosťou červené prešívanie. Inak tu hrá prím čierna v kombinácii s hliníkom, na čo sa nedá sťažovať. Páčia sa nám obkladové lišty s textúrou karbónu, voči tvrdemú čiernemu plastu použitému na stredovom paneli sme ale trochu skeptickí. Vzhľadom k výkonu a dynamickým parametrom auta by sme uvítali trochu menší a hrubší volant. Tvarovo je pekný a vlastne do MPV sa hodí, avšak tento S-Max je taký „hothatch medzi MPV“ a tak by nám sem viac pasoval menší priemer volantu. Sedadlá sú látkové a vôbec nám to nevadí. Koža síce pôsobí luxusnejšie ale telo sa v nej viac potí a tak nám toto prevedenie z odolnej látky s červeným prešívaním vôbec nevavdilo. Tvar aj pohodlie sedadiel patria medzi tie lepšie, takže spokojnosť. Pekným detailom je minimalistický kruhový volič osemstupňovej automatickej prevodovky, ktorý na seba nepúta príliš veľa pozornosti a nenarúša estetický dojem z interiéru, ako tomu býva u niektorých iných áut s veľkou pákou. Odkladacích miest je viac než dosť, v lakťovej opierke sa skrýva obrovské úložisko a prepážky na nápoje si poradia s väčšinou štandardných pohárov a kelímkov. S-Max je síce MPV, ale posed za volantom nám neprišiel tak vysoký ako v iných autách tejto kategórie. Vzhľadom k výkonovým parametrom je to ale fajn, pretože ak chcete ísť s S-Maxom rýchlo, posed za volantom vám neuberá na istote. Prístrojová doska je kompromisom, keďže pozostáva z kombinácie analógového tachometra a otáčkomera a troch menších digitálnych displejov. Nimi zobrazované údaje samozrejme môžete rôzne modifikovať, od navigácie cez spotrebu paliva či údajoch o nájazde. Z hľadiska množstva zobrazovaných informácií a možností nastavenia im niet čo vyčítať, avšak displeje sú trochu menšie a na niekoho tak môžu pôsobiť na prvý dojem trochu neprehľadne. Avšak, nie je to nič, na čo by sa nedalo rýchlo zvyknúť. Oproti niektorým veľkým digitálnym štítom iných aút je to ale trochu iné prostredie. Centrálny displej systému SYNC3 má AppleCar Play, AndoridAuto a príjemnú grafiku. Možno nie úplne najmodernejšiu, ale v kombinácii s dobrou a intuitívnou ovládateľnosťou ide stále o vydarené rozhranie. Rekacie na dotyky sú presné aj pri jazde po menej kvalitnej vozovke. Nechýbajú parkovacie kamery a tiež vyhrievanie volantu, ktoré sa ovláda práve cez tento displej. Zasa ráz chválime, že na ovládanie hlasitosti a nastavovania teploty v kabíne má S-Max aj fyzické tlačidlá, ktorých presnosť a intuitívnosť displeje asi ťažko niekedy prekonajú. Keďže tento rýchly Ford nie je úplne typickým MPV, má iba päť sedadiel.  Kto chce čisto rodinné MPV so siedmimi miestami, siahne asi aj tak po väčšom Galaxy. S-Max teda ponúka štandardných päť miest, všetci cestujúci si ale užijú kráľovskú dávku priestoru a za zadnými sedadlami ostane masívnych 700 litrov batožinového priestoru. Po sklopení sedadiel dokonca až 2200.

Poďme ale konečne pod kapotu S-Maxu. Tam má svoje miesto štvorvalec 2.0 TDCi Eco-Blue s dvoma turbami. Na pomery svojej triedy generuje až nepatričný výkon 176kW/240 koní a 500Nm. Vďaka tomu je toto auto vlastne takým „hotMPV“. Vo väčšine situácií má absolútny prebytok výkonu, v prípade extrémneho zaťaženia piatimi dospelými osobami s batožinou ho má stále úplný dostatok na komfortnú a veľmi agilnú jazdu. Čo dodať, výkon je to posledné,čo by tomuto autu chýbalo. Dynamika je vysoko nadpriemerná, avšak samotné zrýchľovanie nie je sprevádzané dramatickým kopancom do chrbta ale skôr hutným a lineárnym záťahom v každej situácii. Zošliapnete plyn na podlahu a ani sa nenazdáte a idete rýchlejšie než by ste chceli. Bez akýchkoľvek dramatických prejavov, S-Max s týmto motorom zrýchľuje s nenútenou samozrejmosťou v každej situácii. A spotreba? Po týždni jazdenia sme sa dostali na okrúhlych 8 litrov/100km. Jasné, že by to išlo aj za menej, odhadom možno aj o liter nižšie. Lenže, s týmto motorom sa nám vážne nechcelo jazdiť pomaly a šetrne. Voči osemstupňovému automatu Powershift nemáme žiadne výhrady. S-Max v tejto špecifikácii je síce šoférsky veľmi zaujímavým automatom a tak by sme si v ňom vedeli užiť aj manuál, avšak automat radí dobre a má k dispozícii aj pádla pod volantom na manuálne radenie. Absenciu manuálu teda nevnímame žiadno tragicky, menej zmyslu nám ale dáva pohon výhradne predných kolies. Ford totiž pre S-Max ponúka aj štvorkolku, ale iba pre slabšiu verziu so 190 koňmi. To nám veľmi nedáva zmysel, keďže práve táto najsilnejšia verzia by mala byť vlajkovou loďou ponúkajúcou tú najlepšiu variantu pohonu. Najmä s výkonom 240 koní, s ktorým by si celkom určite lepšie poradili obe poháňané nápravy. Toto je pre nás vlastne asi najväčšia a najnelogickejšia slabina tohto auta. Aj s prednou poháňanou nápravou ale jazdí skvelo, musíme povedať, že podvozok tu zdatne sekunduje výkonnému motoru. Nie je to vyslovene pohodlné rodinné MPV. Je to skôr poriadne prerastený hothatch s obrovským vnútorným priestorom. Podvozok je skôr tvrdšie naladený, samozrejme prirovananie k hothtchu zasa netreba brať doslovne a S-Max z vás dušu nevytrasie. Ak ale hľadáte pohodlie ako na obláčiku, porozhliadnite sa po iných autách. Toto MPV likviduje zakrútené okresky nepatričnou rýchlosťou a veľmi dobre maskuje svoje rozmery.

Ford S-Max 2.0.TDCi EcoBlue s dvoma turbami je dosť netypické MPV. Rozhodne nie je tým tradičným pohodovým autom pre usadených oteckov, ktoré táto kategória primárane ponúka. Má skvelú výbavu v ktorej nechýba nič, čo pre komfort na palube priestorného rodinného auta potrebujete. Potom zošlipanete plynový pedál a razom máte pocit, ako by ste sa ocitili v trochu menej nabrúsenom hothatchi, ktorému nedopatrením prerástla karoséria. Táto protichodná kombinácia z neho nerobí auto pre masy. Zákazník takto nakonfigurovaného MPV je špecifický typ. Jeho pohnútky ale úplne chápeme a v našich očiach je toto auto úžasným unikátom a jasným dôkazom toho, že aj v tejto kategórii je možné postaviť skutočne zábavné a rýchle auto. Akciová cena 39 550 eur s DPH za tento špeciálny mix praktickosti, bohatej výbavy a rýchlosti je podľa nás perfektná kúpa. Jediné, čo by ho spravilo ešte lepším, by bol pohon všetkých štyroch kolies.

Ford S-Max ST-Line 2.0 TDCi EcoBlue Twin Turbo