Test Dacia Duster Prestige 4×2: Kľudný pragmatik

Duster, teda kompaktné SUV od Dacie asi nie je treba špeciálne predstavovať. Veď na našich cestách patrí medzi tie najčastejšie videné auta. Aktuálne je na trhu už jeho druhá generácia, ktorá debutovala koncom roka 2017. My sme testovali verziu s pohonom predných kolies s malým litrovým benzínom TCe s výkonom 74 kW/100 koní, avšak v najvyššej výbave Prestige.

Celkový profil karosérie je veľmi podobný predošlej verzii, avšak kabát je vylepšený a modernejší. A ten kabát v tomto prípade myslíme takmer doslovne. Je to, ako keby ste si kúpili nový oblek, pod ním ste to stále vy, tvary telesnej schránky ostávajú zachované ale odev nej je iný. Tmavomodrá farba je seriózna, výbava Prestige znamená hliníkové 17” disky aj strieborné oplastovanie oboch nárazníkov a spätných zrkadiel ale aj strešných nosičov. Oproti predošlej verzii maskuje táto nová, špeciálne vo výbave Prestige, svoju “budgetovosť” veľmi dobre. Navonok už nepôsobí ako vyslovene lacné auto, ktoré chce za každú cenu iba stlačiť svoju cenovku. Dokonca má aj LED svetlá vpredu, čo bola ešte pred pár rokmi skôr výsada prémiových značiek. Zadné svetlá majú jednoduchý ale pomerne nápaditý tvar s bielym krížom v strede a kufor sa už neotvára nevkusným kovovým zámkom ako u niektorých iných Dacií. Práve Duster vo výbave Prestige môžeme považovať za vlajkovú loď značky, suverénne najmodernejšie vyzerajúci model Dacie. Stále to nie je auto, do ktorého sa zamilujete a budete obdivovať jeho detaily či spracovanie ale za danú cenu si dizajnéri zaslúžia jednotku.

Interiér je tiež posunom vpred, aj keď pri bližšom skúmaní si práve tu človek uvedomí, že snaha o zníženie nákladov sa niekde musí prejaviť. Nejde ale o žiadne nekvalitné spracovanie, skôr o jednoduchosť a absenciu pozlátok, ktoré majú niektoré drahšie autá. Príjemný kožený volant s multifunkciou, klasické ale dobre čitateľné analógové budíky a displej v strede. Ten združuje ovládanie rádia, navigácie a dokonca parkovacích kamier. Áno, nie jednej ale hneď viacerých, v aute ktoré je stále považované za budgetové. Viete si tiež spárovať telefón a prehrávať hudbu. Jasné, grafika navigácie je veľmi jednoduchá, odozva displeja ale vôbec nie je úplne tragická. Sedadlá sú mäkké ale chrbát z nich nebolí, naviac majú biele prešívanie čo je vkusná voľba ktorá neurazí. Ich vyhrievanie má bohužiaľ iba jedeň stupeň, ktorý je dosť intenzívny. Novinkou je panel ovládania klimatizácie, ECO režimu a kamier či otočné ovládače nastavovania teploty. Vyzerajú fajn a aj na dotyk sú príjemné, tie patria medzi vydarenú inováciu interiéru Dusteru. Problém je ale s tlačidlom, teda skôr indikátorom zapnutia klimatizácie. Jeho červená dióda je umiestnená pod hranou displeja a tak sa vám často stane, že zo sedadla vodiča neuvidíte, či je zapnutá. Samozrejme, väčšina plastov je tvrdá, lícovanie a spracovanie je ale slušné a nič nevŕzga ani nebúcha. Priestoru sa tiež nedá vytknút nič zásadné. Vzadu je IsoFix pre uktovenie destkých sedačiek, vpredu je priestor príjemne vzdušný a bohatý a vzadu sa tiež bez problémov odvezú dospelí ľudia štandardného vzrastu. Kufor s objemom 411 litrov je skôr priemer, ale na bežné potreby postačí hravo.

Malé litrové TCe s troma valcami a skromnými 74kW/100 koňmi sa štartuje tlačidlom a k lepšiemu dýchaniu mu pomáha turbo. Kľúč, respektíve v tomto prípade karta, môže zostať vo vrecku nohavíc, keďže aj odomykanie a zamykanie je automatické.  Zrýchlenie na stovku trvá 12,5 sekudny a z tohto údaju si veľmi ľahko viete urobiť obrázok o jeho dynamických schopnostiach. V meste a pri veľmi pokojnom jazdení je 100 koní dostatočných, problém ale nastane, ak auto naložíte alebo chcete prudšie zrýchliť alebo predbiehať. Tu skrátka dochádza dych. Tento motor bude asi pre väčšinu zákazníkov voľbou kompromisu. Ak chcete jazdiť dynamickejšie alebo prepravovať celú rodinu a mať výkonovú rezervu, treba jednoznačne siahnuť aspoň po 130 koňovej variante. Úplným ideálom je samozrejme 150 koňová verzia s ktorou nehrozia žiadne dynamické problémy. Silnejšie verzie majú naviac šesťstupňový manuál, my sme ich mali k dispozícii iba päť. Páka má pomerne gumový chod, presnosť je ale v poriadku a vo vyslovene pohodovom aute ako Duster to príliš neriešite. Výhodou litrového TCe je ale spotreba, aj pri intenzívnom mestskom jazdení s diaľničnými presunmi sme sa stále pohybovali okolo šiestich litrov. Ak ste ale vyslovene pokojný vodič a jazdíte väčšinu času v meste a po okolí buď sám alebo vo dvojici, môže vám dávať tento trojvalec zmysel. 

Výhodou Dusteru je samozrejme jeho vyššia svetlá výška a tak aj s predným náhonom postačí väčšine bežných smrteľníkov na výlety mimo spevnených ciest. Rybárom a chatárom určite, poľovníci si samozrejme kúpia štvorkolku. My sme ho zobrali do mlák, na šotolinové a podmočené hlinené cesty po výdatnách dažďoch a všetko zvládol s prehľadom a vykúzlil aj dávku zábavy ako bonus. Na asfaltových cestách pri normálnom jazdení má podvozok samozrejme bližšie k plavnému a pohodlnému než športovému. Filtrovanie nerovoností je ale prekvapivo fajn. Prudké manévre v zákrutách mu nie sú úplne po chuti ale na to tu ani nie je. Rovnako pohodovo je naladené aj riadenie, žiadne super ostré reakcie od neho nečakajte.

Zhrnutie začnime tým, že Dacia Duster 1.0 TCe vo výbave Prestige stojí 14 390 €. Za túto cenu dostanete stredne veľké SUV so síce slabým ale hospodárnym motorom, zabalené do sympatickej karosérie a s nadpriemerne bohatou výbavou, vzhľadom k cene. Tým sa zasa dostávame k nášmu okrídlenému klišé, že Dacie zďaleka nie sú dokonalé autá, ktoré by všetko robili špičkovo, ale v ich cenovej hladine prakticky neexistuja konkurencia a tým pádom ani nikto kto by to robil lepšie. Naviac, nová karoséria Dusteru už vôbec nepôsobí na prvý pohľad lacno a nemuseli by sa za ňu hanbiť ani autá o pár tisíc eur drahšie. Najväčšiu výčitku v prípade testovaného kusu máme voči motoru, ktorý je proste slabý. Alebo inak povedané, je určený pre veľmi kľudné povhy. Pre ostatných bude lepšie doplatiť si 1500 € za výkonnejšiu verziu so 130 koňmi. 

Dacia Duster 4×2 Prestige 1,0 TCe