Nocovanie v Lodźi malo azda jedinú nevýhodu, v apartmáne bolo extrémne teplo, lebo klimatizácia bola vo vedľajšej izbe a nemala dostatočný účinok, ale čo? Spánok bol, auto na stráženom parkovisku, noc kľudná, druhý deň pokračuje roadtrip až do mesta Hel.
Deň druhý: Gdańsk
Ráno to so skorým vstávaním nepreháňam. Idem v rozumnom čase, okolo deviatej sa kotúľam do auta, odovzdávam kľúče od ubytka a hľadám tankovanie. Na diaľnici totiž bola cena litra LPG približne 3,3 zlotých. Nachádzam pumpu na okraji mesta a tankujem za 2,6 zlotého. Celkovo tankujem za stovku a mám plnú. Plnú na to, aby som v pohode došiel plynovo do mesta Gdańsk. Idem cez sviatok, čo znamená, že finálna časť A-jednotky, z mesta Toruň Do Gdańsku, kde sú inak mýtnice, je zadarmo. Nie je to tak vždy, ale iba cez prázdninové týždne. Poliaci sú si asi vedomí toho, že keby nechajú mýto aj cez dni voľna, tak by mali kolóny, búračky a podobné šmaky.
Majú to dobre vymyslené. Prichádzam do Gdańsku aj napriek prázdninovému tempu a prázdninovej premávke je príjazd celkom príjemný. Ubytovanie vyberám podľa toho, aby som mal kde zaparkovať a hlavne aby som dokázal prejsť mesto peši bez nutnosti preparkovať a využívať MHD. Ak si pozriete Ryanair, tak určite nájdete odlety do Gdańsku za pár eur a oplatí sa. Je to miesto, ktoré má až taký dánsko-holandský štýl a predvádza krásne budovy s perfektnými kanálmi, ktorými sa dá brázdiť na požičanej loďke. Alebo si môžete vybrať výlet bližšie k pobrežiu na pirátskej lodi. Všetko toto je super, ale ešte väčšie extrémy sú múzeá.
Hovorí sa, že výborne spravené je múzeum druhej svetovej vojny, ale to bolo na nešťastie vo sviatok zavreté a tak som skončil len v námornom múzeu. Detailné modely lodí z histórie a možnosť prejsť na jeden lístok aj loď pristavenú za budovou je úžasný zážitok. Ešte lepší zážitok je však gastronómia v meste. Čo iné by ste si dali pri Baltickom mori ako fish and chips, prípadne inú rybu? U mňa bolo menu teda jasné. Zo zaujímavosti musím určite spomenúť Jantárovú uličku, či hlavné námestie, ktoré je najmä so svojich Zlatým domov úžasné počas západu slnka. Druhý deň a už mám v nohách viac a ako 20 km. Z tohto výletu sa budem ešte dlho zotavovať.
Deň tretí: Hel
Aj keď bol plán ostať v Gdańsku dve noci, tento deň som, na odporúčanie kamaráta, vyrazil do mesta Hel. Znelo to veľmi zvláštne, keď som sa pýtal na to, že aká je cesta autom „to Hel and back.“ V zásade som mal výhodu v stredajšom termíne, čiže bez nejakého zásadného turistického náporu. Cez trojmestie, o ktorom je na Netflix brutálny film Jak pokochałam gangstera, prechádzam relatívne bez problému a v Gdynii znova tankujem. Presne 2,59 zlotého za liter LPG, do nádrže mi ale vošlo len 90 zlotiek. Stále mi to vychádza, že na jedno natankovanie plnej by som prišiel poriadne cez 400 km. Cesta do Helu vedie aj cez obec Władysławowo, kde sa odbočuje priamo na úzky sliž oproti trojmestiu. Úzka cesta však nie až tak úzka a úzky slíž nie je tak úzky ako vyzerá na mape. Cesta je príjemná, áut málo, ale môže za to aj fakt, že v polovici polostrovu som už o deviatej ráno. Zruba v strede si dávam pauzu na prezretie pláže. Takto široké pláže si pamätám naposledy na Korzike a jemný piesok začína pomaly hriať. Je celkom v kontraste s relatívne studenou vodou, ktorá má, podľa môjho letmého odhadu, maximálne 20 °C. Aj tak by som sa do nej hodil, keby tu mám plavky. Som na severnej strane polostrova, na tej, ktorá nie je v zálive a preto je v týchto miestach určite voda ešte chladnejšie ako na južnej strane polostrova. More je to pre istotu zhruba do 50 metrov od pobrežia predelené nádhernými vlnolamami z kmeňov stromov. Na prechádzku po nich to tiež ale nie je, lebo sú celkom šmykľavé. Aj tak mi to nezabránilo ísť pár desiatok metrov po nich, veď hĺbka vody je stále taká, že by som ju nemal ani po pás, keby do nej skočím.
Prichádzam do mesta Hel, ktoré je známe plážou a rybolovom. Pláž asi vynechám, takisto vynechávam záchrannú stanicu tuleňov, lebo má už ráno pomaly polkilometrový rad na lístky. Vnútri je obmedzený počet ľudí, tak musia čakať. Miesto toho si pozerám prístav a svojskú architektúru tejto oblasti. Tehlové domy sú zjavne po celom Poľsku, ale tu majú naozaj taký škandinávsky nádych. Cestou späť si ako destináciu vyberám múzeum Helu, kde v jednej z pevností približuje život na tomto polostrove. Určite to nebolo nič, čo by sa dalo nazvať prechádzkou v ružovej záhrade. Jedine ma mrzí, že som tu asi v lete a nie v zime. Cesta naspäť do Gdańsku už prebieha veľmi jednoducho a príjemne, bez akýchkoľvek zdržaní. Večer ešte raz krátka prehliadka mesta a môžem ísť spať. Zajtra predsa mierim do hlavného mesta. Nie do Bratislavy.
