Test Opel Astra OPC: Nie je až tak horúco

Predchádzajúca Astra OPC si vyslúžila povesť až strašidelného auta. Ako Jeremy Clarkson povedal, dokázala všetko, understeer (nedotáčavosť), oversteer (pretáčavosť), aj torquesteer (ťahanie za volant pri zrýchlení). Mohol za to príliš veľký výkon smerujúci na predné kolesá. To z neho robilo postrach a nahrávalo konkurentom. Ale aj napriek tomu sa našlo pár jednotlivcov, pre ktorých bola práve toto tá správna pozitívna vlastnosť.

A hneď na začiatku treba povedať, že nová generácia taká nie je. Už to nie je krvilačná beštia, ktorá sa snaží vytrhnúť volant z rúk a ísť svojou cestou, najlepšie niekam do priekopy. Nová Astra OPC je iná. Veľa sa toho naučila a stratila svoju démonickú náturu. Puberta skončila, prišla dospelosť.

Jazdné vlastnosti však preskočili zrelosť a dostali OPC skôr do sfér GT ako medzi pravé hothatche. Rozhodovanie je teda jednoduché, ak chcete naozajstnú beštiu, berte Mégane RS, ak chcete niečo na každodenné jazdenie kúpte Focus ST, a Opel Astra OPC uspokojí vaše potreby, ak potrebujete cestovať na dlhé trasy.

Komfort majú za následok na testovanom kuse aj disky. Sú to iba devätnástky. Asi by tá číslovka mala byť v úvodzovkách, lebo bežné obutie v triede má priemer 16 palcov, ale Astra ponúka aj dvadsiatky. To už je dosť silná káva. Nenápadný dizajn kolies v tvare vrtule asi nikoho neurazí a aj vďaka nim si biele OPC málokto všimne. Detailnejšie skúmanie síce prezradí, že ide o niečo viac, najmä pohľadom na rozšírenú karosériu a upravené nárazníky. No a samozrejme krídlo. Strieška nad zadným oknom asi nebola dosť, tak mal testovaný kus ešte krídlo na strieške. V konečnom dôsledku to vyzerá celkom zvláštne. Dali sme krídlo na tvoje krídlo, aby si mal viac prítlaku, zatiaľ čo máš prítlak. Tak by to povedal Xzibit.

Zvonka športové ambície OPC výrazne skrýva vďaka farbe a kolesám, ale ako vnútri? Kabína čalúnená čiernou kožou tiež nekričí, znova je skôr nenápadná, jediné, čo ju výraznejšie odlišuje sú sedadlá. Anatomicky tvarované kúsky s pekným koženým čalúnením vyhovujú aj vyšším postavám. Vlastne aj širším. Nie sú také objímajúce ako v performance Fordoch. Celý interiér akoby prial vyšším. My, s priemerným vzrastom, sme mali pocit, že radiaca páka je akosi viac vzadu, pretože pri každom radení dvojky, štvorky a šestky sme lakťom chytili bočné vedenie operadla.

Volant síce padne do ruky ako keby bol presne podľa nej tvarovaný, ale logo OPC na ňom si mohli dizajnéri odpustiť. Nie kvôli tomu, že by sa tam nehodilo. Skôr vôli tomu, že na modrom plaste bola nanesená lesklá akoby chrómová vrstva, ktorá bola už po pár tisíckach kilometrov zošúchaná. Astra OPC je síce jedným z najlacnejších hothatchov triedy, ale toto sa ani v tomto prípade nehodí.

Samostatnou kapitolou je stredová konzola. V redakcii si nepamätáme, či sme vôbec mali na test auto, ktoré malo viac tlačidiel. Chcete ovládať niektorú funkciu intuitívne podľa pamäti? Smola, nie v Astre OPC. V podstate budú zaujímavé, z hľadiska športového jazdca, iba tri tlačidlá z približne päťdesiatky. Jedno má nápis Eco. To v prvom rade vypnete, lebo len zbytočne obmedzuje v teplých dňoch klimatizáciu. Druhé a tretie zaujímavé upravujú nastavenie auta. A na nich je buď Sport alebo OPC.

CypoDesign Gallery

Stlačením Sportu sa toho veľa nestane, hlavne sa prepne podsvietenie prístrojov z bielej na červenú. Ale stlačením OPC sa akoby zmenil tón výfuku, reakcia na plyn je omnoho ostrejšia a pritvrdí sa podvozok. Stále však nevytrasie kostru z pasažierov, ale vodič má pocit, že auto je omnoho presnejšie a plní všetky príkazy volantu. Aj nastavenie volantu tuhne po stlačení tlačidla OPC. Obmedzené reakcie ESP sa dajú spoznať až pri drsnejšom zaobchádzaní. Medzigeneračne sa fakt Astra OPC dostala výrazne ďalej.

Hmotnosť 1550 kilogramov dokáže výrazne maskovať rýchlosť, ktorou hatch uháňa. Mégane RS má len o 100 kilogramov menej, ale pri Astre OPC má vodič pocit, že tá hmotnosť tam reálne je. Dokonca sa zdá, že aj dvojliter s prepĺňaním by zniesol ešte pár kilowattov navrch. A to má spomedzi výkonnej trojice v nižšej strednej triede najvyšší výkon, až 206 kW (280 k) a 400 Nm. Vyzerá to tak, že ideál by bol niekde okolo 236 kW (320 k) a 480 Nm. Potom by bolo auto asi bližšie k časti označenia hot. Takto je to skôr verywarmhatch alebo naozaj dobré GTčko.

Ako sa cesta začne kľukatiť, dokážete na OPC ísť naozaj rýchlo, ale akosi to prichádza tak samozrejme, akoby sa ani nič nedialo. Vyzerá to tak, ako keby ste šli normálne. To je na jednu stranu pozitívne pre vodičov požadujúcich vlastnosti pohodlného krížnika. Ale pre hothatchových entuziastov to práve pozitívna správa nie je. Astra OPC je pekelne rýchla, ale oproti konkurencii akoby bola chladnejšia, síce precízna, ale bez toho pocitu jemného nebezpečia, ktorý prináša tú dávku adrenalínu, čo je treba.

Takže existujú dve možnosti ako sa zariadiť. Keďže Astra OPC je naozaj lacná, tak by sme skúsili dvadsiatky a návštevu úpravcu Oplov, kvôli zvýšeniu výkonu. Inak budete mať v prvom rade perfektné GT, ktorým sa dá bez výrazných problémov prejsť kontinent krížom. Po úprave sa z neho dá dostať nátura reálneho hothatchu. Takže sa menia priority. Ak zvládate spotrebu okolo 10-11 litrov, tak je Astra OPC ideálnym denným autom a na víkend v tom prípade treba niečo ostrejšie. Ale za cenu 25 090 eur máte 6 sekúnd na stovku a 6 rokov záruku, čo vyzerá veľmi lákavo.