Test Hyundai Bayon: Najslabšieho motora sa netreba báť

Pred pár týždňami sa nám do rúk dostal malý crossover od kórejského výrobcu Hyundai s názvom Bayon. Pod kapotou mal skromný atmosférický štvorvalec ako zo starej školy. Jeho 82 koní neznelo zrovna zábavne, v praxi ale vcelku prekvapil. Poďme sa teda pozrieť, ako sa nám s Bayonom nažívalo.

Ruku na srdce, dizajn tohto auta je prinajmenšom kontroverzný. Celkom určite si ho so žiadnym iným nezmýlite a za každú cenu sa chce odlišovať. Či to už ale nie je za čiarou je otázkou vkusu. Ja osobne som jednoznačne fanúšikom minimalistickej a strohej estetiky, takže do môjho vkusu sa  Bayon so svojimi prekombinovanými krivkami netrafil. Pre ľudí, ktorí majú radi presný opak, môže byť ale dizajn tohto malého crossoveru určite zaujímavým ozvláštnením ciest. Predná poloblúková maska je na vrchnej časti kapoty doplnená tenkými  dennými svetlami a tie klasické stretávacie sú už väčšie. Zadná časť je zasa ostro vystúpená smerom von a obohatená o čierne prevedenie piatych dverí. Tento ostrý „zub“ zadnej časti je dobre viditeľný aj zboku, kde sa nedá prehliadnuť ani zvažujúca sa strecha. Tmavo-strieborné 16″ disky pasujú k celkovej experimentálnej vizáži auta a rozmerovo tiež stačia. Nuž, dizajn Bayonu celkom určite nie je pre každého, nejde totiž o nenápadnú tuctovku. Svoju cieľovku si ale bezpochyby nájde.

Interiér už nebudí také vášne ako exteriér a oceňujeme, že aj v takomto aute nižšej triedy s priaznivou cenovkou je prítomný plne digitálny prístrojový panel s peknou a prehľadnou grafikou. Rovnako tak displej infotainmentu má akurátnu veľkosť do kompaktnej kabíny a ovláda sa intuitívne, svižne a prehľadne. Parkovacia kamera nechýba, navigácia ale funguje iba cez Apple CarPlay alebo Android Auto. To nepovažujeme za tak veľký problém, keďže konektivita s oboma typmi zariadení funguje bezproblémovo. Kabína sama osebe využíva pomerne tvrdé plasty, čo je ale v danej triede a cenovej hladine štandardom. Bayon má ale peknú, vrúbkovanú štruktúru palubnej dosky s výduchmi ventilácie. Tento prvok je známy aj z iných modelov značky a vizuálne dobre funguje aj tu. Automatická klimatizácia má vlastné tlačidlá, prehľadný malý displej a štvorramenný volant pôsobí moderným a sviežim dojmom. Naviac má vyhrievanie, rovnako ako sedadlá. Tie sú mäkké ale pohodlné, z čoho je úplne jasné, že na nejaké športové ambície sa tu nehrá. Príjemným zistením je, že priestorové pomery v kabíne Bayonu sú na danú triedu nad priemerom a aj štyri dospelé osoby sa tu odvezú pomerne pohodlne s dostatkom priestoru na kolená aj hlavy. Slušných 411 litrov pre batožinu tiež nie je údaj, za ktorý sa treba hanbiť. Práve naopak.

Pod kapotou bol už spomínaný štvorvalec s objemom 1.2 MPi. Skromných 62kW/84 koní a 118Nm má za úlohu hýbať 1155kg Bayonu. Aj keď na papieri je výkon nízky, v praxi a najmä pri mestských rýchlostiach to je prekvapivo dostačujúce. Samozrejme, s plynom treba pracovať úplne inak než pri turbomotoroch a pre výkon si treba ísť do vyšších otáčok. Ideálne niekde na 4000, čo môže byť pre menej skúseného či naftou odchovaného vodiča zozačiatku problém. Je to ale iba otázka zvyku. Aj pri plnom stlačení plynu v nízkych rýchlostiach sa nedeje žiaden kopanec a zrýchľovanie prebieha skôr plynule a pozvoľna, avšak do mesta to úplne bohato stačí. Najmä ak budú v aute jazdiť dve osoby. Predchádzacie manévre na okreskách vo štvorici sú už ale niečo, čo treba veľmi precízne plánovať a kalkulovať. Na stovke je Bayon za 13,5 sekundy, čo z neho robí auto pre veľmi pokojných vodičov. Veľkým prekvapením je ale kultivovaný a tichý chod motora. Hladkosť jeho prejavu je samozrejme do veľkej miery spôsobená poctivými štyrmi valcami. Trojvalec by na tom bol určite o poznanie horšie. V kombinácii mesta a diaľnic sme jazdili za veľmi priaznivých 5,3l benzínu na sto kilometrov. Na diaľnici je spotreba predsa len vyššia, za čo do istej miery môže aj päťstupňový manuál. Ten sa inak ovláda ľahko a presne, ale na diaľnici motor s ním točí predsa len trochu viac otáčok. Vtedy už je aj hladina hluku pomerne vysoká. V globále ale tento malý motor Bayonu stačí. Za predpokladu, že bude jazdiť najmä vo dvojici v meste. Vtedy sa odvďačí výbornou spotrebou a zamatovo hladkým prejavom bez nepríjemných zvukov na palube. Aj keď priestorovo nie je Bayon až tak malý ako sa zdá a teoreticky by pri uskromnení sa vedel plniť aj úlohu kompromisného rodinného auta, chýba mu na toto poslanie výkon. Silnejšia, 120 koňová, mild-hybrid verzia s turbom, by toho ale mohla už byť schopná. Podvozok nie je žiaden kostitras a jednoznačne mu imponuje skôr pohodová jazda. Je poddajný a mäkký, čo znamená veľmi dobré filtrovanie jám, kanálových poklopov či električkových koľají. A presne to od mestského crossoveru chcete, takže tu patrí konštruktérom Hyundaiu jednoznačne pochvala.

Hyundai Bayon je netradične a výstredne vyzerajúci malý crossover, ktorý je síce papierovo malý, ale v realite vie ponúknuť celkom slušnú dávku praktickosti. Kabína aj kufor ponúkajú veľa, avšak ambície jedného auta do rodiny brzdí slabý motor. To však nie je problém, keďže Bayon má k dispozícii aj silnejšie motorizácie. A ak sa rozhodnete auto používať najmä v meste a nepreťažovať ho, postačí aj tento slabší, avšak kultivovaný a hospodárny štvorvalec. Za cenu 17 480 eur s DPH dostanete slušne vybavené auto s moderným interiérom, ktoré je väčšie než v skutočnosti vyzerá. A to nie je rozhodne zlý deal.

Hyundai Bayon 1.2 MPi