Test Hyundai Ioniq: Chvíľka samostatnosti

12. februára 2017 od AktualityHyundaiTesty

Keď kupujete hybrid, tak máte iné zmýšľanie o ekológii, o spotrebe a o všetkých aspektoch, ktoré auto má. A často je dôležité, že to potrebujete aj svetu patrične ukázať, že myslíte na záchranu polárnych medveďov, na pandy a podobné ohrozené zvieratá. Vlastne pandy sú už v poriadku, už nie sú ohrozené. To určite kvôli záchrancom s hybridmi.

Prius ukázal cestu, že práve kombinované ústrojenstvo najviac vynikne v samostatných modeloch. Mondeo je málo odlišné, je rovnaké ako naftové a rovnaké ako benzínové. Hyundai si tak zobral ako príklad práve Toyotu. Ioniq je úplne samostatné auto, samostatný model. Ponúka dokonca tri verzie, hybrid, plug-in hybrid a výlučne elektrické auto. Teraz sa pozrieme na hybridný, nenabíjací kus.

Iné auto

Profil modelu Ioniq je najbližšie z ponuky Hyundaiu ku sedanu Elantra. Tiež má podobný profil, ale má výrazné črty, ktoré modely odlišujú viac ako sú odlíšené Mercedesy triedy C, E a S. A oproti aktuálnemu Priusu má Ioniq jednu neskutočnú výhodu. Je pekný.

Kým Japonec má za úlohu šokovať, kórejský hybrid je v prvom rade uhladený. Vôbec tak nešokuje a skôr ide na strhávanie pohľadov rafinovane. Veľká predná maska s vodorovnými rebrami nie je na žiadnom inom modeli výrobcu. Spodná časť nárazníka zase predvádza modrý pás. Po bokoch sú zaujímavo tvarované LEDky na denné svietenie. Nie sú vo forme pásu, ale sú bodové.

Bočný profil je tradičný pre liftbacky. Tomu zodpovedá aj veko batožinového priestoru otvárané aj s oknom. V preklade do naozaj potrebných informácií to znamená ľahšie nakladanie do kufra cez omnoho väčší otvor ako má sedan. Máme podozrenie, že liftback je aj jednoduchší na výmenu batérií ako sedan, ale Ford si asi myslí niečo iné.

Svetlá vzadu sú umiestnené vyššie a vizuálne predok aj zadok spája ten modrý pás v spodnej časti nárazníka. Čierna časť nárazníka je čisto dizajnovým prvkom. Hyundai Ioniq sa nehrá na športové auto, ktoré potrebuje mohutné difúzory. V tomto prípade sa nám ani absencia koncovky výfuku nezdá ako problematická.

Konvenčný interiér

Nastúpite, sadnete a zistíte, že toto auto nie je ničím excentrické. Nie je ničím odlišné od bežných áut. Má radiacu páku, volant, displeje, nie je stavaný na avantgardu, ale na príjemnosť používania. Všetko je také, že pomaly zabudnete na to, že sedíte v aute, ktoré má hybridný pohon.

Práve pohon by mali pripomenúť modré lišty okolo výduchov. Určite sa vám zapáči výrazné látkové čalúnenie. Na prvý pohľad teda nejako zvláštne nevyzerá, ale pri bližšom skúmaní na strednej časti zbadáte vtkané nitky, ktoré imitujú farbou medené drôtiky.

Interiér Ioniqu je príjemným miestom na trávenie času pri presunoch. Nič síce nie je strhujúce, ale nič ani neurazí. Zaujímavo vyzerá priestor na tablet umiestnený vedľa držiaka nápojov pod lakťovou opierkou. To je super nápad, ale kto nutne potrebuje pri sebe stále nosiť tablet? No predsa ten, kto je cieľovou skupinou hybridných vozidiel.

Displej v strede ukazuje toky energií, len ich nebudete pozerať úplne tak často, lebo je to celkom nuda. Skôr si tok energie pozriete na malom displeji vpravo od centrálneho kruhového kusu. A na veľkom kľudne necháte mapu aj keď nebudete navigovať. Stredná časť displeja s kruhovým tvarom bežne zobrazuje rýchlomer. Ale ak prepnete prevodovku do športového režimu, tak sa zmení na otáčkomer s digitálnym rýchlomerom v strede. Áno, čítate správne, tento hybrid má športový režim. Dokonca aj športové pedále má! Takže Ioniq má príbuzné gény aj s LaFerrari a McLarenom P1. Len motoricky je trochu inde.

Veľkosť interiéru je tak akurát. Vpredu samozrejme problém mať nebudete. A vzadu sme skúšali umiestniť aj figuranta s výškou meter deväťdesiat. Nesťažoval sa ani po 120 kilometroch. Veď by skúsil a šiel by vlakom. Kufor má tiež dostatočnú veľkosť. Na rozdiel od Mondea má rovné dno. iná pesnička hrá pri sklopení sedadiel. Vznikne schod. Ale schod hore, nie dole, ako by sa mohlo zdať, keď sú vzadu batérie.

Spaľovací aj elektrický

Hybrid je celkom zaujímavá forma pohonu. S benzínovým motorom a pomocou elektromotora čerpajúceho z batérií v kufri sa dá jazdiť naozaj úsporne. Po diaľnici sme mali necelých 6 litrov, ale akonáhle sme rýchle presuny vypustili, tak sme sa dostali až príliš blízko k udávanej kombinovanej spotrebe. Od 3,9 litra sme sa posunuli hore len o 0,3 litra. A na zimných pneumatickách, čo je výborný úspech.

Jazda je trochu nervóznejšia, na sedemnástkach Ioniq trochu občas poskakuje. Sedemnástky naviac v kombinovanom cykle o pol litra zvyšujú spotrebu. To nie je veľa, však? Ale pri hodnote 3,5 proti 3,9 litru to je až 11,5 percenta. K jazde treba ale jednou vetou dodať, že rozloženie hmotnosti je celkom dobré, lebo akumulátory sú v kufri, čiže Ioniq pôsobí dlho neutrálne, skôr ako vyváženie pocítite limit pneumatík. Lenže kto sa bude pretekať s hybridným liftbackom tejto triedy?

Výkon 104 kW (141 k) vyzerá celkom sľubne. Tragická nie je ani kombinácia s veľmi dobrým šesťstupňovým dvojspojkovým automatom. A ani hmotnosť iba 1370 kilogramov pri prázdnom aute nie je negatívom. Ale nástup výkonu je akýsi mdlý. Rovnako výkonný benzínový Civic je výbušnejší. Aj kvôli tomuto nebude chcieť s nikým pretekať. Veď načo si kaziť spotrebu kvôli pouličnému šprintu zo semaforov?

Najbrutálnejšou vecou na Ioniqu je autonómne jazdenie. Teda ešte ho nemá, ale my sme po diaľnici dali 35 kilometrov bez akéhokoľvek dotyku volantu, či pedálov. Adaptívny tempomat funguje vynikajúco, rovnako ako udržiavanie pruhu. Je však pravda, že po určitom čase sa ozve gong upozorňujúci na to, že nedržíte volant. Nám sa to však podarilo trochu hacknúť. Je to však neuveriteľná nuda. Sedíte v aute ako pasažier a stále idete. Takáto budúcnosť nás neláka, aj keď je niekedy príjemná.

Lacný

Základná výbava Ioniqu stojí 22 990 eur. Ak sa radujete, že k tomu ešte dostanete príspevok od štátu 3000 eur, tak máte smolu, ten je iba pre plug-in. Ale aj tak to je dobrá suma. Možno je základ lepší ako plne vybavený kus s výbavou Style ako sme testovali. Style stojí o 4000 eur viac, ale má viac výbavy ako sedemnástky disky, bi-xenónové svetlá, zadné LEDky a pár iných prvkov. Jediné, čo vám reálne môže chýbať sú predné parkovacie senzory. Teda vlastne ani veľmi nie, lebo sa neaktivujú automaticky pri spomalení. Zopnú sa až po zastavení a následnom približovaní k prekážke. Ak teda chcete Ioniq, tak stačí aj základná výbava s nižšou spotrebou. Tie takmer autonómne prvky má, takže nič viac nepotrebujete. Nám pri teste chýbala výlučne elektrická prevádzka na základe stlačenia tlačidla ako má Prius, ale inak boli ostatné atribúty porovnateľné, možno aj lepšie. Teda dizajn je lepší určite. Na záver malé porovnanie. Kým základný Ioniq stojí 22 990, základný Prius stojí 27 190 eur. Ak chcete teda lacnú cestu k hybridu, tak Hyundai má alternatívu. Ak chcete minúť naozaj veľa, tak kašlite na tieto bežné hybridy, pozrite si Mercedes GLE500e. Alebo si splňte sen a kúpte si McLaren P1!

Nezabudnite, hybrid nie je obojživelné vozidlo. Aj keď má režim EV, nemôžete s ním ísť pod vodou ako Homer Simpson počas testovacej jazdy!

Hyundai Ioniq Style Hybrid

Motor R4 benzín + Elektromotor
Objem 1580 cm3
Výkon Spaľovací motor: 77 kW (105 k) pri 5700 ot/min

Elektromotor: 32 kW (44 k)

Celkovo: 104 kW (141 k)

Krútiaci moment Spaľovací motor: 147 Nm pri 4000 ot/min

Elektromotor: 170 Nm

Celkovo: 265 Nm

   
Prevodovka Automat 6 stupňov dve spojky
   
Rozmery a hmotnosti  
Dĺžka 4470 mm
Šírka 1820 mm
Výška 1450 mm
Rázvor osí kolies 2700 mm
Hmotnosť (prevádzková/celková) 1477/1870 kg
Batožinový priestor 550/- l
   
Povinné údaje  
Maximálna rýchlosť 185 km/h
Zrýchlenie 0-100 km/h 11,1 s
Spotreba (mesto/mimo/komb) 3,9/3,9/3,9
Emisie g CO2/km 92
Tags: