Test Hyundai i30N: Keď rýchlosť nie je prvoradá

15. apríla 2018 od AktualityHyundaiTesty  2 komentáre

Pred niektorými testami panuje trochu nervozity. Niektoré autá totiž predchádza nejaká povesť. O superšportoch je to jasné, ale je to aj pri bežnejších autách. O Hyundai i30 N sme toho počuli naozaj veľa. A najmä o verzii Peformance, lenže tá nie je jediná v ponuke. Aká je tá obyčajná, tá slabá?

Nkové modely Hyundaiu nesú označenie podľa vývojového centra v Namyangu, aj keď ani keby to bolo Nürburgring, tak by to nebolo ďaleko od pravdy. Albert Biermann, ktorý mal 30 rokov na starosti Mkové modely BMW sa presunul do Hyundai a o písmenko v abecede vyššie, pritom dostal takmer voľné ruky pri príprave vstupu do sveta ozajstných hothatchov.

Toddler racing blue

I30 N je od ostatných odlišná. A to nie iba trochu, ale poriadne. Nový bodykit pozostáva z nárazníkov, prahov a krídla vzadu. No a vyzerá vynikajúco. Zrazu obyčajné verzie vyzerajú až príliš… Až príliš obyčajne. Jediným prvkom, ktorý nám počas celého testu vadil sú červené línie v spodnej časti nárazníkov. Ale toto sme, koniec-koncov, kritizovali aj pri Peugeote 308 GTi.

Pre N je špecifická aj bledomodrá farba. Ak si neviete odtieň predstaviť, tak si buď môžete pozrieť Neuvillove videá z rally, alebo novorodenecké farebné kombinácie pre chlapcov. Ale baby racing stripes v ponuke nie sú. Farba je však vynikajúca. Akurát ju bude chcieť každý. Čo takto zvoliť niečo iné, kvôli unikátnosti? Červenú? Čiernu?

Nech sú športové náznaky akokoľvek agresívne, stále nepotláčajú vizáž hatchbacku. Využíva všetky prvky, ktoré ale na hothatchoch musia byť. Hyundai má veľkú prednú masku s logom N, agresívny tvar nárazníka a vzadu difúzor a dve koncovky výfuku. Reálne. Lenže to najzaujímavejšie je zadné krídlo nad oknom s integrovaným tretím brzdovým svetlom trojuholníkového tvaru. Ako celok pôsobí dizajn Nka naozaj výborne.

Hlavným vizuálnym rozdielom medzi silnejšou a slabšou verziou sú disky. Slabšia si musí vystačiť s osemnásťpalcovými, čo ale nie je problém, ani vizuálny a práve trochu vyšší profil pneumatík musí predsa pridávať štipku komfortu.

Hothatch finest

Vnútri sa veľmi čarovať nedá. Teda oproti základným modelom. Akurát v Hyundai to poňali správnym smerom a zmenili to, čo je dôležité, volant a sedadlá. Sedadlá môžete aj do slabšej verzie priplatiť tie z N Performance. Lenže naozaj ich potrebujete? Sú o niečo lepšie, avšak majú elektrické ovládanie, čo znamená pár gramov naviac. Reálne ho nepotrebujete. Je príjemné, ale toto auto nastavíte raz a už ho z rúk nebudete nikomu dávať.

Druhou kapitolou je volant, náznak športovosti ukazuje malým písmenom N v spodnej časti, avšak ešte skôr si všimnete dve bledomodré tlačidlá na prepínanie režimov a jedno tlačidlo označené ako REV. Volant sa drží naozaj výborne, má ideálnu hrúbku a všetko máte po ruke. A potom vám to dopne. Volant nie je nijako zrezaný, nijako sploštený. Stále máte v rukách rovnaký priemer, stále máte ideálny kontakt v rukách. Lenže môže si auto hovoriť športové, keď nemá zrezaný volant? Koniec sarkazmu, pokračujeme.

Nko sa prejavuje aj na prístrojoch pred vodičom. Je tam malé písmenko, avšak keď naštartujete, vidíte, že červené spektrum otáčok je obohatené o postupne zhasínajúce oranžové. Takto to malo aj BMW M5 E39. Vidíte tú spojitosť s jednou osobou v oboch prípadoch?

Hothatch však musí byť aj praktický. Takže sedadlá sú menej mohutné ako v 308 GTi a vďaka tomu je na zadných sedadlách len jemne menej miesta ako v obyčajnom Hyundai i30. Sedadlá sa dajú sklápať, aby sa zväčšil už tak prijateľný batožinový priestor. Sú naviac delené. Lenže ako ich sklopíte, tak sa vám v plnej kráse ukáže rozpera, ale len v niektorých verziách. Praktickosti to uberá, jazdným vlastnostiam pridáva.

Nie je to len o rýchlosti

Slabšia verzia dvojlitra v i30 N má stále slušných 184 kW (250 k). To je presne toľko, koľko má Focus ST. A s ním si asi najviac konkuruje. Ani jeden nemá samosvorný diferenciál a príliš podobné charakteristiky na papieri.

Kým idete na normálnom, prípadne ekorežime, tak je Nko naozaj civilné. Bez problému funguje každý deň ako presúvadlo. Dokonca ani nie je úplne uskákané a nekomfortné. Ale záleží z čoho presadnete. Nám sa zdal i30 N dostatočne komfortný na stále používanie. Alebo to bolo kvôli tomu, že by sme trochu komfortu boli ochotní obetovať za to, čo čaká za dedinou?

Prepínate tlačidlom na volante režim Sport. Vlastne nie, stlačíte to druhé tlačidlo a nastavíte si custom race režim. V nastaveniach mu priradíte aj možnosť automatických medziplynov. Plynový pedál má zrazu ostrejšiu reakciu, celé auto sa stane športovejším. Motor viac strieľa do výfuku. Ľudia z polí mávajú, asi sa im to páči.

Na pevnej a presnej prevodovke radíte stupeň dole, otáčky sa sami prispôsobia, dupnete na to a idete až k červenému poľu. Stále máte dosť ťahu na to, aby ste radili, až keď vám to povedia diódy medzi palubnými prístrojmi. V prvej zákrute zistíte, že okrem slušnej rýchlosti viete s autom zažiť aj trochu zábavy. Pri prudkom pustení plynu viete spôsobiť pretáčavé nálady. Najmä ak máte zimné a vonku je plus 20 stupňov. Toto nie je žiadna negatívna vlastnosť, reálne je i30 N zábavné auto. Možno nie je tak rýchle ako niektorí konkurenti, ale užijete si s ním viac srandy.

Dvojliter má super zvuk, super ťah, prevodovka je výborná, podvozok perfektný. Dokonca ani spotrebou nebudete ruinovať svoj rozpočet. Ak sa posnažíte, dostanete sa na 7 litrov. Avšak po celotýždňovom blbnutí a niekoľkých diaľničných presunoch sme mali do 10 litrov. Jediné negatívum je, že Hyundai nedal autu aspoň 65-litrovú nádrž. Má iba 50-tku, čo znamená dojazd do 500 kilometrov.

Prekvapenie

Hyundai i30 N splnil všetko, čo sa o ňom hovorí. Prekvapenie medzi hothatchami je úplne parádne. Ten adrenalín z prejazdov zákrut bude ešte dlho v pamäti. Možno ho vytlačí N Performance, ale aj slabšie Nko zostáva perfektným autom za dané peniaze.

Konkurencia je silná, ale Hyundai nastolil nové štandardy v triede. Zvukové, ale aj jazdné.No a ak toto dokáže Nko, tak N Performance musí byť úplne šialene dobré. Traduje sa, že rozdiel medzi nimi je ako rozdiel medzi Audinami S a RS.

Hyundai už testuje aj liftback označený i30 N Fastback. To bude už úplne dokonalý hotliftback.

Aby nebolo fotiek náhodou málo, tak pridávame aj galériu od Martin Ofúkaný / Automotive Photography

Hyundai i30 N

Motor R4 benzín
Objem 1998 cm3
Výkon 184 kW (250 k) pri 6000 ot/min
Krútiaci moment 353 Nm pri 1450-4000 ot/min

378 Nm pri 1750-3500 ot/min (Overboost)

   
Prevodovka Manuál 6 stupňov
   
Rozmery a hmotnosti  
Dĺžka 4335 mm
Šírka 1795 mm
Výška 1451 mm
Rázvor osí kolies 2650 mm
Hmotnosť (prevádzková/celková) 1400/1950 kg
Batožinový priestor 395/1301  l
   
Povinné údaje  
Maximálna rýchlosť 250 km/h
Zrýchlenie 0-100 km/h 6,4 s
Spotreba (mesto/mimo/komb) 9,5/5,5/7,0
Emisie g CO2/km 159
Tags:  ,

2 comments to Test Hyundai i30N: Keď rýchlosť nie je prvoradá

  • Jano  napísal:

    žiaľ, z dlhodobejšieho pozorovania môžem konštatovať, že Hyundai autá sa začínajú kaziť po 150 000 až 200 000 najazdených kilometrov a potom jazdia už len do servisu a späť. Pevne verím, že u nových modelov to tak nebude 🙂

    • Jozef Murarik  napísal:

      Nové Hyundaie vydržia viac, veď záruka je 5 rokov, takže to musia mať zrátané 😉

Napíšte svoj názor

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

*