Test Dacia Sandero dCi Celebration: Poctivá klasika

Nové autá s dotykovým ovládaním všetkého, kontrolou gestami, radarovými tempomatmi, downsiznutými motormi a podobnými frajerinami jednoducho nie sú pre každého. Nie sú dostatočne blbuvzdorné a nájdu sa jedinci, ktorí tieto technológie nechcú pochopiť a ani používať.

Existuje jeden výrobca, ktorý nepotrebuje do áut tlačiť brutálne moderné technológie, čo vyvažuje vynikajúcou cenou. Jasné, hovoríme o Dacii. Rumunský výrobca schovaný za značkou Renault ponúka autá, ktoré sú naozaj blbuvzdorné. Sandero nie je iné.

Oslavujeme!

Model Sandero sa dá zaradiť do rovnakej triedy, kde o svoje miesto bojuje Renault Clio, Ford Fiesta, Hyundai i20, či Škoda Fabia. Ale je lacnejšia. V rámci série Celebration, pripomínajúcej 10 rokov novodobej Dacie na trhu, padla stávka na elegantnú tému.

Malý hatchback sa oproti svojmu rovnomennému predchodcovi naozaj zmenil. Už teraz je jasné, že predtým to bolo škaredé káčatko. Teraz výzor nikoho neurazí a dizajn sa podaril. Tmavá modrá metalíza vynikne najmä na slnku.

Celebration pre Sandero znamená aj zliatinové disky s tmavosivou farbou. Po verzii Stepway s bledomodrou farbou je toto ďalšia kombinácia, čo hatchbacku sedí. Len vzhľadom na určenie aj na horšie cesty vyzerá vysoko. Dokonca by svetlá výška mohla predčiť aj niektoré terénnejšie ladené vozidlá. Olejovú vaňu tak nechytíte a o problémoch s prejazdom ležiacich policajtov nebudete snívať ani v nočných morách.

Predná časť zdieľa väčšinu línií a komponentov so sedanom Logan. Na nárazníku sú tak dva zuby vystrčené vpred. Ale netreba sa báť, o obrubník ich neopriete, lebo Sandero neleží na bruchu pri zemi. Vo svetlometoch nadväzujúcich na masku chladiča sa neskrývajú žiadne zložité technológie. Halogénová žiarovka stačí aj na denné svietenie.

Modrá v boji proti čiernej

Tvary Dacií vnútri sú veľmi podobné. Najmä Logan a Sandero sú skoro totožné. Vlastne sa líšia len veľkosťou. To je všetko. Prístrojová doska z tvrdých plastov predstavuje spojenie medzi modelmi. Jednoduché rozloženie, jednoduchá obsluha.

Séria Celebration ku osvedčeným prvkom pridáva modré detaily. Nie je ich veľa, ale sú. Tmavomodré časti našli miesto na sedadlách. Sedáky aj operadlá na bokoch predvádzajú prvky práve tejto farby. Našťastie to nie je všetko. K sedadlám sa pripájajú aj bezpečnostné pásy. Ferrari za farebné bezpečnostné pásy účtuje pár stoviek, Sandero Celebration ich má v sériovej výbave.

Na mieste, kde by bolo normálne rádio môže byť navigačný systém. Je to jeden z prvkov, ktoré nedokáže prežuť hocikto. Zložitejší systém je však relatívne intuitívny a vôbec k nemu netreba žiadny manuál. Media Nav 2.0 získal novú tému, jednoduchšiu ako v bežných modeloch. Lenže nám akosi nesedí, hlavne pri prehrávaní médií v noci hnedá až príliš ťahá oči od vozovky.

Na prekvapenie sú priestorové pomery malého auta na dostačujúcej úrovni a ani na zadných sedadlách nikto nebude mať problém. Ďalšie prekvapenie je, že jednoduché sedadlá sú celkom pohodlné a nebolí z nich chrbát. Jedine lakťová opierka medzi sedadlami nie je tým, čím by mala byť. Áno, je tam, kde by mala byť, ale je krátka a nie príliš pohodlná. Po vyklopení naviac nevyzerá príliš vábne. Ale oceníte ju na dlhších cestách.

Úsporný motor a dlhá prevodovka

Podvozok Sandera už pri prvom pohľade na svetlú výšku neprezrádza ambície víťaziť na okruhových podujatiach. Náklony v zákrutách sú len logickým dôsledkom mäkšieho odpruženia. Ale Eibach vyrába pružiny, ktoré ho pritvrdia a pošlú nižšie k zemi. Otázkou zostane, či je toto tá správna cesta. Priechodnosť a komfort na rozbitých cestách by utrpeli, takže odporúčame nechať všetko tak ako je, lebo tak je to aj najlepšie.

Ani rýchle výjazdy z náklony v zákrutách nie sú príliš očakávané. Naftový motor 1,5 dCi s výkonom 66 kW (90 k) a krútiacim momentom 220 Nm by síce nemal s 1108 kilogramami veľa práce, ale brzdí ho prevodovka. Viac výkonu samozrejme prichádza s vypnutým systémom ECO.

Dlhšiu prevodovku sme dávno nezažili. Na štvorku, či päťku v meste zabudnite, len by ste zbytočne dusili motor. Ale trojka neznamená vysokú spotrebu. S relatívne ťažkou nohou sme jazdili za 4,2 litra. Keby sme sa zbavili olovených tenisiek, tak sme bez problému pod štvorkou.

Pri takej spotrebe treba spomenúť aj akčný rádius. Z päťdesiatlitrovej nádrže dáte tisícku bez akéhokoľvek problému. Tí šetrnejší pri vypnutej klíme dokážu aj o pár stoviek kilometrov viac. Predstavme si, že by sme naozaj šli na spotrebu. Znamenalo by to približne 3,5 litra na sto kilometrov, čo máme aj v oficiálnych tabuľkách. Dojazd? 1428 kilometrov do úplnej prázdnoty. Takže 1300 s poriadnou rezervou. Len treba dávať pozor na digitálny ukazovateľ stavu nádrže, že kedy vlastne prehadzuje jednotlivé dieliky.

Dva za cenu jedného

Ak si pozriete cenu a výbavu Sandera, tak sa sumou dostanete tak na dve tretiny veľkostne porovnateľných konkurentov. Tak nie celkom dva za cenu jedného, ale dva a pol určite. Že v aute nie sú žiadne moderné technológie? Má predsa ESP a navigáciu. A stále existuje skupina zákazníkov, ktorí to nepotrebujú a odmietajú.

Nás Sandero zaujalo ešte niečim. Hydraulický posilňovač riadenia poskytoval celkom presné údaje o dianí pod prednými kolesami. Také pocity už elektrické posilňovače nedokážu sprostredkovať. Takže my by sme Sandero reálne vybavili šestnástkami a tými pružinami Eibach. Alebo by sme si nechali doviezť ekvivalent juhoamerického Sandera RS s dvojlitrom!

Motor R4
Objem 1461 cm3
Výkon 66 kW (90 k) pri 4000 ot/min
Krútiaci moment 220 Nm pri 1750 ot/min
Prevodovka Manuál 5 stupňov
Rozmery a hmotnosti
Dĺžka 4058 mm
Šírka 1733 mm
Výška 1518 mm
Rázvor osí kolies 2589 mm
Hmotnosť (prevádzková/celková) 1108/1590 kg
Batožinový priestor 320/1200 l
Povinné údaje
Maximálna rýchlosť 173 km/h
Zrýchlenie 0-100 km/h 11,8 s
Spotreba (mesto/mimo/komb) 3,7/3,4/3,5
Emisie g CO2/km 90