Test Citroën DS21 (1971): Rendez-vous avec la déesse

Bohyňa. Déesse znamená vo francúzštine presne toto. A tak isto sa vyslovuje foneticky v rovnakom jazyku názov auta. Náhoda? Zámer? To asi nie je dôležité. Rok 1955 a parížsky autosalón vtedy priniesli senzáciu. S karosériou navrhnutou Flaminiom Bertonim spôsobila poriadne šialenstvo. Piateho októbra, keď sa šou začala dostala automobilka v priebehu prvých 15 minút neskutočných 743 objednávok. A to ešte nikto s autom nešiel. Ku koncu dňa bol celkový počet záväzných objednávok až 12 000 kusov. Aj napriek cene stanovenej vysoko. V roku 1967 prešiel model faceliftom, združujúcim predné reflektory pod spoločné krycie sklá. Aerodynamika aj bez tunelov.

My sme mali možnosť vyskúšať si neskoršiu verziu DS21. Biele ladné tvary pôsobili obrovský rozruch. Časť z neho zásluhou výborného zreštaurovania auta. Ľudia s vykrúteným krkom na zástavkách MHD, vodiči kamiónov vystrkujúci ruky a ukazujúci prst, nie prostredník, ale palec hore a nečakaná ohľaduplnosť vodičov okolo sú len ťažko opísateľné.

Treba začať pekne po poriadku. Prvé, čo vás pri pohľade na auto, tvárou v tvár, naozaj šokuje je veľkosť. Dĺžka 4,84 metra spolu s šírkou 1,79 a výškou 1,47 neradia DS21 medzi malé autá. Je na úrovni okolo dnešnej vyššej strednej triedy, v teritóriu BMW radu 5. Ehm, tá výška je ale zavádzajúca. Keď déesse príde a zastaví, je ešte systém pruženia natlakovaný a vyzerá naozaj vysoko. Po prehodení do parkovacej polohy sa zosunie k zemi štýlom, že sa zdá, akoby ležala na bruchu. Odťah je prakticky znemožnený a papuča tiež nie je alternatívou, kvôli presahujúcim blatníkom.

Karosérii sa dá venovať poriadne dlho. Veď niekoľko svetových automobilových dizajnérov odpovedalo na otázku, čo je najkrajšie auto na svete práve dvoma magickými písmenami D a S. Medzi top 3 ho zaradili Giorgetto Giugiaro, Leonardo Fioravanti, Peter Stevens a aj Marcello Gandini. A nie je sa čomu čudovať. Auto začína nízko, tak nízko, že by to v súčasnosti zatrhla Európska únia. A tej by spôsobili nočné mory aj tvary predného nárazníka. Je tenký a vyzerá ako žiletka. Ideálne na porciovanie prípadných prekážok v ceste. Dlhá kapota pomaly stúpa k čelnému oknu. Žiadne dramatické výstupy na Kilimanjaro, pekne voľným tempom. Vypuklé predné blatníky nadväzujú na svetlá so spoločným krytom. Zle napísané, správne by malo byť natáčacie svetlá. Pod čelným sklom biela spodná časť karosérie dosahuje najvyšší bod a odtiaľ iba klesá až dozadu a hlavne sa zužuje. S celým bielym spodkom ladí čierna strecha. Tá je po okrajoch lemovaná chrómovými lištami, v ktorých sú zadné smerovky. Ísť za DS znamená sledovať normálne svetlá kvôli brzdám a strechu pre prípadnú zmenu smeru. Výsledný sci-fi efekt utvrdzujú zadné kolesá schované v blatníkoch, teda prekryté blatníkmi.

Pohľadom zvonka by sa dalo kochať hodiny, ale kľúče vo vrecku hovoria neúprosnou rečou. Otvárame dvere a niečo nám tu nesedí. Nie v zlom, práve v dobrom. Bezrámové dvere nie sú na väčšine áut teraz. A déesse ich mala už tak dávno. Dvere nazaklapávajú s takým citom ako súčasné Mercedesy, ale veď sme v roku 1971 a máme funglovku zo showroomu. Čierny interiér pôsobí stále honosne. Kožené kreslá, aké nemá väčšina ľudí ani v obývačke vyzerajú, že nemajú žiadne bočné vedenie, prístrojová doska už jednoduchší tvar nemohla mať. A tiež nemohla mať viac zložité ovládanie kúrenia z pohľadu dnešného šoféra. Znova tu ale niečo nesedí. Žiaden stredový tunel, žiadne prekážky na rovnej podlahe sú vidieť maximálne tak v kabínach ťahačov a v dodávkach. V osobných autách súčasnosti jednoducho nemajú miesto. To znamená absenciu radiacej páky tam, kde by ste ju čakali. Namiesto toho je pod volantom. Podvedomé spojenie s USA je namieste, ale radiť sa musí klasicky so spojkou a na tvare H, ako v bežných autách.

Prvé usadnutie za volant ukáže pravú náturu sedadiel. Sú mäkké, dokonca tak, že nevadí absencia bočného vedenia. Ako sa do nich zaboríte, vedenie sa vytvorí samo, špeciálne pre vás. Ruky spočinú na volante. Toto auto nemá asi nič normálne. Jednoramenný kruhový ovládací nástroj pred vami sa drží zvláštne. Má tak neuveriteľne tenký veniec, že len samotné držanie spočiatku vyžaduje veľkú koncentráciu. A to ešte ani motor nejde.

Naštartovanie prebudí radový štvorvalec s objemom 2,1 litra, odtiaľ názov DS21. Od starých áut sa dá očakávať istá dávka hlučnosti, ale déesse to nejako závažne nedáva najavo. Prvý stupeň a pomalé rozbiehanie vyvoláva podvedomé myšlienky o brzdení. Nakoniec, na systém pruženia je napojený aj posilňovač riadenia a bŕzd. Zatlačenie gumového sférického úkazu, čo je miesto brzdy zastaví DS naozaj na kúsku. To asi nebude len tak, spočiatku brzdy vyzerajú, akoby mali len dve polohy, On a Off. Nevadí, treba viac citu a dá sa spomaľovať aj jemne, bez spolujazdcov používajúcich slovník tretej cenovej skupiny zahryznutých do operadiel predných sedadiel. Vyrážame do mesta.

„Desím sa tej cesty. Sedím za volantom jedného z najkrajších áut na svete v stave blízkom dokonalosti a mám sa stretnúť s poobednou premávkou v nemenovanom moravskom meste. Radenie pod volantom už som prekusol, aj keď zatiaľ som sa viac ako na trojku nedostal. Rozbieham sa zo semafórov, prechádzam priečnu nerovnosť a posádke vzadu poskočí hlava až ku stropu. Zadná náprava je dosť tvrdá, aspoň, že to zachraňujú neuveriteľne mäkké sedáky.

Štyri páčky pod volantom môžu vyzerať akokoľvek chaoticky, ale máte o nich stále prehľad zásluhou štíhleho volantu. Registrujem prístroje. Tvar majú familiárny, ale to neznamená, že sú čitateľné na prvý pohľad. Otáčky ok, rýchlosť som tiež pomaly zvládol. Apropo, rýchlosť je tá správna senzácia. Idete 40 a máte pocit, že v meste prekračujete rýchlosť minimálne o 20. Pri jazde päťdesiatkou už cítite, akoby ste boli mimo obce a valili po rovnej krásnej asfaltke. Priznám sa, dostal som sa na 80 a môžem povedať, že DS sa vôbec nesnaží maskovať rýchlosť. Dodáva jej adrenalín, a to idete stále podľa predpisov. Ak by som si chcel vychutnávať závratné rýchlosti a neprísť o vodičák, už nemusím byť ani politik, ani diplomat. Stačí jazda na DS.

V zákrutách nasadzuje latku tiež veľmi vysoko, čo už predviedli policajti zo Saint Tropez, so slávnym Louisom de Funésom. Možno sa s ním jazdí lepšie ako s niektorými náskokmi vďaka technike. Za to ale môže hlavne pocit z rýchlosti. Parkujem a mám pred autom rešpekt. Keď by ste stáli zoči-voči niektorému z bohov gréckej mytológie, tiež by ste ho mali. Déesse predbehla čas, spravila automobilový svet lepším, pretože podporila mnohé nové myšlienky. Ako jedno z niekoľkých áut by mala byť v učebniciach dejepisu. Tak fantastická je!

A na záver to najdôležitejšie. Som Fantomas som si v duchu povedal minimálne miliónkrát počas celého testu. A cítil som sa nad všetkými ostatnými okolo v Mercedesoch, bavorákoch, Jaguaroch a iných prestížnych autách. DS nie je auto. Je to umenie na kolesách, ktoré by bola škoda schovávať v garáži, akokoľvek peknej. Je to, akoby ste Monetove maľby stiahli z múzea a celý čas držali v trezore, pretože sú vzácne a krásne.“

Ďakujem majiteľovi krásneho kusu Citroënu DS21 za poskytnutie auta na test a tiež za prejavenú dôveru.

Motor
Objem 2175 cm3
Výkon 85 kW (115 k) pri 5750 ot/min
Krútiaci moment 171 Nm pri 4000 ot/min
Rozmery a hmotnosti
Dĺžka 4840 mm
Šírka 1790 mm
Výška 1470 mm
Rázvor osí kolies 3125 mm
Hmotnosť (pohotovostná/užitočná) 1320/480 kg
Batožinový priestor 500 l
Povinné údaje
Maximálna rýchosť 172 km/h
Zrýchlenie 0-100 km/h 12,5 s
Spotreba (mesto/mimo/komb) 11,1