Skúsili sme nové veľké BMW s najväčšími maskami

11. júna 2019 od AktualityČlánkyReportáže

BMW predstavuje novinky obrovským tempom. A všetky majú niečo spoločné. Nový štýl dizajnu je prívetivý ku veľkým maskám chladiča. Práve predná časť je často diskutovanou a kontroverznou témou. Musíme však povedať, že naživo to vôbec nie je tak zlé ako niektorí hovoria. Stačí vhodná pekná farebná kombinácia auta. Jasné, v čiernej a na základných diskoch to nikdy nebude ono.

BMW 750d

Po návšteve múzea umenia, noci v Budapešti a raňajkách beriem kľúče od sedmičky. M760Li mi už niekto vyfúkol, tak ktorú? Volím 750d, pretože zo všetkých strán počuť úvahy o tom ako už diesle končia, ako  už nemajú čo hľadať v ponuke motorov a ešte tomuto podobné katastrofické scenáre.

Krátka verzia má sivú farbu Bernina Grey a nemá balík doplnkov M. Vlastne ho ani netreba. Bez neho vyzerá elegantnejšie. Jasné veľké ľadvinky sú téma číslo jedna. Na fotkách vyzerali zvláštne, ale naživo mi vôbec nevadia, ba dokonca sedia k tomu ako auto vyzerá. Veď dizajn BMW väčšinou dozreje neskôr. Koľko ľudí nenávidelo Banglovu päťku a teraz patrí medzi najvyhľadávanejšie autá na trhu jazdeniek. Mne sa táto verzia páči. Aj s veľkými ľadvinkami, aj s touto farbou.

Poďme na to postupne. Zmenila sa teda maska, iné sú aj svetlá. Osadenie laserovými prvkami je v príplatkovej výbave. Nárazník tiež prichádza s inými tvarmi. Bok auta predvádza nové zliatinové disky a vzadu pribudlo prepojenie svetiel tenkou LED líniou. Krátka verzia je naviac naozaj elegantná a vyzerá kompaktne.

Interiér sa príliš nezmenil. Akurát volant má trochu iný tvar a za ním je nový displej ako v X5, či osmičke. Ale čo ma fakt dostalo bolo ticho. Pri 130 nie je počuť vnútri takmer žiadny hluk a to okolo môže byť kľudne aj dav oblkopujúci električkovú trať.

Svoj podiel na tichu má samozrejme aj motor. Trojlitrový radový šesťvalec má až štyri turbá. Pracujú veľmi jednoducho. Stlačíte plyn a auto ide. Má predsa 294 kW (400 k). A tiež enormný krútiaci moment. Dokonca vo vyšších otáčkach a so športovým režimom predvádza príjemný reproduktorový zvuk. Stále to nie je Rolls-Royce tichosťou, ale ak ste v Rollse nešli, tak bude aj toto ako oáza pokoja. Myslím si, že ani pri rýchlostiach nad 200, ktoré motor musí zvládať úplne bez problémov, nepotrebujete na konverzáciu zdvíhať hlas.

Asi v polovici cesty do Oradea v Rumunsku schádzame z diaľnice. Teda len posádka jedného auta, ostatní sa tešia na obed. Bočné cesty v Maďarsku tiež nie sú úplne ideálne. Ale aj napriek fľakatému poplátanému povrchu sedmička udržuje komfort v interiéri ako keby boli cesty takmer hladké. Prestávku na fotenie preruší pískanie pneumatík žiguláka, z ktorého vyskakuje domáci a ženie nás preč. Teda asi to hovoril. Alebo len veľmi emotívne prežíval veľkosť ľadviniek.

Hranice prebehli bez problémov, veď už tadiaľ prešlo pár podobných áut. Na obed prichádzame ako posledná posádka. Inak, v meste Oradea žije aj malá slovenská menšina. A je tam pevnosť. Ak pôjdete okolo, tak sa určite zastavte prezrieť si ju. Okrem základov a mučiacich nástrojov ponúka hrad aj možnosť prehliadky rytierskych oblečení. Vedeli ste, že v stredoveku stálo brnenie ekvivalent toho, čo dnes naozaj dobre vybavené auto, na ktorom som prišiel do pevnosti? Teraz vraj stojí približne 15-tisíc eur.

Po obede pokračujem do Targu Mures už cez Rumunsko. Idem ako spolujazdec. Prechádzam si nový informačno-zábavný systém a skúšam bezdrôtový Apple CarPlay. Dozadu si nesadám, veď je jasné, že sa tam zmestím, toto je predsa sedmička. Situácia sa zhoršuje, keď schádzame z diaľnice. V jednej z dedín robia asfalt, čo znamená čakanie asi hodinu. Celý večerný program sa teda posúva. Aspoň, že sedím v komfortnom aute a gestami posúvam pesničky z výberu.

Koniec cesty v Targu Mures je stále za svetla, laserové svetlá som nemal šancu vyskúšať. Ale som v šoku zo spotreby. Kolóna, veľa diaľnic, nie príliš ekonomické zaobchádzanie a na displeji svieti hodnota 7,6 litra po 550 kilometroch. Nafta určite neodíde tak skoro, najmä keď pri takom výkone dokáže prekvapiť naozaj nízkou spotrebou.

BMW X7 xDrive40i

Veľké SUV od BMW má znova veľkú masku chladiča. Ale na auto sa hodí. Aspoň je možné ľahko odlíšiť od seba X5 a X7. Tie sa robia v jednej továrni, čo znamená, že majú veľa spoločného. V interiéri je vidno takmer rovnakú prístrojovú dosku. Pod pojmom takmer myslím úplne rovnakú.

Ranný odchod do Sibiu je oddialený, lebo skúšame ako sa kto zmestí do BMW Isetta. Otváranie jediných dverí aj to cez celý predok je niečo, čo by už v súčasnosti nebolo možné. Dokonale zreštaurovaný kúsok nie je práve každodenným zjavom.

Ale už vyrážame. Cestou je v pláne jedna zastávka. V Rumunsku je niekoľko, až 50, opevnených kostolov. V meste Bazna je jeden, ktorý je možné dostať aj na fotku pri aute. Takže trasa jasná. Po diaľnici a niekoľkých dedinách robím fotky a nevynechám ani prehliadku. Nasadám naspäť do X7. Auto s dĺžkou 5,15 metra má tri rady sedadiel, v ktorých ponúka dostatok miesta siedmim pasažierom. Aj dospelým. A ak treba sedadlá sklápať, tak na to sú tlačidlá. Aj na odklopenie, keď niekto chce ísť až do tretieho radu.

Prejdime k motoru. Úplne naschvál som vybral benzínový motor. Pod označením 40i sa skrýva trojliter so šiestimi valcami v rade. Má výkon 250 kW (340 k). Na 2,5-tonového obra je tak akurát. Dokáže poskytnúť slušné zrýchlenie a ani výsledná spotreba, po 150 kilometroch, kde asi 30 percent boli diaľnice, nie je zlá. Celkový priemer 12,5 litra nedosahujú ani niektoré naftové SUV. Obedná pauza v Sibiu je spojená s horším hľadaním parkovacieho miesta. Nakoniec stoja všetky autá priamo v centre na námestí.

Prejazd mestom na miesto odovzdania áut už je len krátky. Ak by som si mal vybrať auto z týchto dvoch, ktoré som skúsil počas jázd, tak by som neváhal a bral sedmičku. Len by som možno vymenil d za i. A z Rumunska mám nový dojem. Kým pred piatimi rokmi bolo plné túlavých psov, tak už ich niet.

Tags: