Všetky akcie začínajú nečakaným podnetom. Ten znel jednoducho, počas hrania Forzy na akcii padla myšlienka, že by sme mali ísť niekam jazdiť. A vzhľadom na požité substancie to znelo ako famózny nápad.
Začalo browsovanie netu, kam ísť. Relatívne dobre sa javil Gaberlpass pri Grazi. Stačil jeden telefonát ostrieľanému jazdcovi a všetko sa zmenilo. Doteraz si pamätám ako ma úplne brutálne zrušil s takou volovinou a navrhol mi Nockalmstrasse. Pozrel som mapy, pozrel onboardy a bolo jasné. Naviac som do mejlu dostal dokonalý itinerár cesty, aj so zábavnými prejazdami. Ešte raz ďakujem.
Lenže na čom ísť. Termín som stanovil tak, aby som nemusel ísť na Priuse. Najšportovejšie auto v kalendári bola Škoda Octavia RS. To je celkom fajn, že? Až na fakt, že nie RS230, ale TDI DSG a aj 4×4. Ak teda bude pršať, tak stále fajn. Nakoniec som však aj na such zažil prekvapenie. Základom zostavy bom od začiatku Ford Focus ST Mk2, ktorý veľmi dobre pozná Maťo Koiš.
Kolega Oliver mi oznámil, že skúsil kontaktovať modrý ovál a žiadne auto sa nedá požičať, že by museli s vedením konzultovať a že… No proste nepriechodné ako Tichá dolina po zime, keď padali lavíny. Tak som, teraz ja, skúsil osloviť Renault. A podarilo sa! Hneď a bez problému zapísaný Mégane GT! A to aj napriek faktu, že už v redakcii raz bol. Dobre dvakrát. Klobúk dole. Za toto Renaultu ďakujeme.
Traja šoféri, jeden navigátor v prvom aute. Viac by bolo ťažšie koordinovať. Už len počkať na deň odchodu. Zvolili sme štvordňový variant cesty.
Deň prvý
Ranné vstávanie do zamestnania býva problematické, na výlet nebola tragická ani polhodina, o ktorú bolo treba vstať skôr. Do hlavného mesta Mercedesom a potom presadám do sna menežérov. Štart sa posunul z ôsmej na deviatu. Veď treba diaľničné známky, niečo na jedenie a pár blbostí. Pozdravujeme teskouteráky.
Priebeh jazdy v pohode, len na diaľnici je nuda. Ekotempo ešte viac zabil DJ ZIL na Countrymane. Raz rýchlo, raz pomaly. Ako keby tempomat nemal/napoznal. Prezývku si vyslúžil okamžite evidenčným číslom.
Zbavili sme sa ho až odchodom na bočné cesty. Paradoxne sa pocitovo tempo zvýšilo. A nuda šla bokom. Dokonca aj v Octavii. Po zhruba 400 kilometroch, pri krásnom jazere prišlo na rad tankovanie. Do TéDéÍí samozrejme nie, len FoFo a Megoš mali akosi prázdnejšie. Do ubytka v Haus Bellevue v Sankt Michael im Lungau sme dali kvôli pokročilému času zrýchlený presun. Ubytovanie rozhodne odporúčame a na bookingu sme mu museli dať plný počet bodov. Večer polhodinová kontrola trasy a čo ďalej? Dôkladné študovanie problematiky a akciovej ponuky tamojšej Billy prezradilo. Pesnička od OPM, El Capitan to hovorí jasne, na pirátov:
Well captain morgan was a pirate dude
He use to jack motherfu**as and act real rude
As a real life person he wasn’t much fun
But he sure made a good a55 bottle of rum
Deň druhý
A znova to ranné vstávanie. Veď kto chce plný kopec? Vstup na Nockalmstrasse stojí 17 eur. Nevadí, už prvé kilometre vravia, že to je jedno. Postupne tlačím RSko na hranicu naftových možností. A prekvapenie, aj napriek občasnej nedotáčavosti sa bavím. Lenže zábava za volantom je vykúpená ozajstnou drinou. Inak ako pádlami neradím, prevodovka si sama nevie poradit‘, ani podradiť. Raz mi dokonca aj Potenzy S001 zapískali. Dobre, viackrát. Pre úspech dávame ešte jedno kolo. Tá cesta je dokonalá, každý si na nej niečo nájde. Kto uprednostňuje ostré vracáky, má ich, kto chce otvorené zákruty, tiež má vyhraté. K tomu všetkému super povrch, aj keď, uznávam, že užší profil cesty.
Hlad tlačí, harmonogram tiež, pokračujeme. Smer Malta. Nie tá v miešačke, ani ostrovný štát, ale obec v Rakúsku. Pre nižší Focus bol dojazd k priehrade Maltatal strasťou, Octa a Mégane v pohode. Vraj tam nikdy nie je pekne. Mali sme šťastie, chytili sme dokonalé počasie. Hlad a program sa ozvali znova. V rámci možností horšieho povrchu šprintujeme k Millstätter See. Obed pre mňa znamená sťahovanie. Aj nohavíc na záchode, ale aj z Octavie do Mégane. Česká strela ide pozrieť hlavné mesto domoviny.
K ubytku sa vraciame akosi skoro. Čo s načatým dňom? Vypustili sme ráno jeden úsek, ideme sa pozrieť tam. A čuduj sa svete, prichádzame na opačnú stranu Nockalmstrasse. Lístok je jednodňový, ruky svrbia, ideme znova. Poobede je cesta omnoho plnšia, nie je núdza o autobusy. Dokonca stretávame aj trio NDčkových MX-5 na alpskej tour. S naftovým úsporným autom som dal priemer 12,9 litra, Mégane ma posiela po 17 na sto.
Kuchtenie po návrate dopadlo dobre, Haus Bellevue stojí a nevyhorel. Kapitán pri stanovovaní trasy na ďalší deň tiež nesklamal.
Tretí deň
V zmysle hesla, že väčšinou sa veci poserú na tretí deň sme dali oddychovku. Teda až do momentu, kedy sa na značke neobjavil nápis Sölkpass. Varovanie, že motorkárom stačí ísť 70 veľa značí. Asi tam nie je bezdôvodne. Padá aj plán ísť na spotrebu. Ak sa niekomu zdá Nockalmstrasse úzka, na Sölkpasse bude žívať klaustrofobické momenty. Auto v protismere zákonite znamená plné brzdy a polku auta mimo cesty kvôli vyhýbaniu. Každým prejazdom zákruty mám väčší úsmev na tvári. Mégane GT má perfektne nastavený podvozok, super sedadlá, len zúfalo potrebuje manuál. Radím pádlami pod volantom, lebo v automatickom režime si prevodovka myslí, že na výjazde z vracáku je trojka dobrý nápad. A naozaj nie je.
Po absolvovaní passu treba doplniť gumidžús do nádrží. Modrá letka zastavuje na pumpe. Sme frajeri, máme hothatche! Všetkých nás hneď uprace pretekárske Porsche 911 z osemdesiatych rokov a pánko starý ako dve tretiny zostanuvších. Ladne vyskočí, natankuje a odchádza. Hrmot Porsche rozvibroval v Mégane aj fotelky. Prvý cieľ máme na dosah, pohľadnicový Hallstatt je na druhej strane jazera. Nehľadáme free parking, autá dávame do prvej voľnej garáže. Treba uznať, že Číňania právom spravili repliku, to mesto je krásne. Víneršnicel za 15 ojro a prehliadka pokračuje. Registrujem niekoľko autobusov turistov z Kórei. A registrujú ich aj miestni podnikatelia. Veď ponúkajú možnosť požičať si tradičný rakúsky odev. Samozrejme v adekvátnych kórejských veľkostiach. Selfí tyčky sú častejším zjavom ako tyčky po piatkovom večeri na Gottku.
Pokračujeme ďalej, parkovné ľudových 7 eur a cesta pred nami. Ideme na Dachstein. Lanovka hore-dole je po 13tej za 31 eur a ak si hore pípnete vstup autom do údolia, nemusíte platiť 14 eur za auto. Mám strach z výšok, ale schody do ničoho som dal. Aj tú rozhúpanú vysutú lávku. Pod lanovkou káva a valíme naspäť. Večer je program jasný, však kapitána nebudeme brať naspäť.
Deň štvrtý
Odchod ráno. Počas voľna som sa nevyspal. Ale stálo to za to. Cestou domov sme ešte mali v pláne dať Gaberlpass, ale vykašlali sme sa na to. Lepší ako Nockalm nebude. Nabudúce ideme do Talianska!
Pred výletom som zvažoval, čo bude správnym jesenným výletom. Rallylegend zrušilo naplánovanie Dusteru, s tým to nie je ono, nedá sa v ňom poriadne spať. A Paríž s autosalónom? Sorry, toto bolo viac adrenalínu a nadšenia. Octavia aj Mégane predviedli, že nie sú len približovadlá a dokážu vytvoriť brutálnu radosť z jazdy. No dobre, Mégane bol ešte o čosi zábavnejší. Teda omnoho zábavnejší vďaka 4Control podvozku a benzínovému motoru. Ešte lepší by však bol s manuálom, ale o tom v teste.
