Prvá jazda: Ford Focus ST – na každý deň

Ford Focus ST sa stal časom pojem medzi hothatchmi. Už prvá generácia dokázala zaujať mnohých motoristov, ale zostala v tieni jednotkového RS. Druhá však bola niečo kompletne iné. Miesto prepĺňaného dvojlitra sa pod kapotu dostal radový päťvalec od Volva. Ten bol v ST slušne podladený a preto sa stal cieľom mnohých úprav.

Dosť histórie a kecov. Nový Focus ST je hneď na prvý pohľad iný ako obyčajný, povedzme, že TDCi. Masívny predný nárazník s obrovskou tlamou, vlastne náduchom, vyzerá tak, akosi… Vyzerá prirodzenejšie a lepšie sa hodí k tvarom auta. Nástavce prahov auto priblížili k zemi a zadnú časť korunuje efektný nárazník s centrálne umiestnenou koncovkou výfuku. Fordu kvitujeme, že nepoužil atrapu difúzorov, ako to robia konkurenti. S výzorom máme jeden závažný problém. A tým je farba. Minulé ST malo Electric Orange. A tá bola famózna. Teraz máme možnosť oranžovožltej Tangerine Scream. Farba je výborná, o tom niet pochýb. Ale ten reálny Scream (výkrik) zaznie až pri pohľade do cenníka. Predsalen, 1990 eur za farbu nie je málo. A nám sa viac pozdávala modrá Spirit Blue, ktorá stojí iba 495 eur. Ale je to možno len naše zdanie.

Nasadnutie do interiéru znamená Fordovskú klasiku. Sedí sa trocha vyššie, ako je zvykom. Síce sa medzigeneračne sedadlo posunulo k zemi, ale aj tak posed prekvapil. Zvyknutie trvalo iba krátko a sedadlá Recaro sú pohodlné. Vysoké bočnice nie sú príliš tvrdé a vedeli by sme v nich predstaviť dlhšie cestovanie bez problému. Volant nezmenil priemer, len sa zmenil veniec. Je hrubší ako normálne a znova má tie famózne priehlbinky na ramenách volantu, ktoré sme ocenili na litrovom EcoBooste kombi, ktorý sme testovali. Hlavica radiacej páky a pedále sú tiež zmenené, ale tou naj vychytávkou interiéru je celkom určite trojica budíkov v strede prístrojovej dosky navrchu. Plniaci tlak, teplota oleja a tlak oleja prídu pri ostrej jazde vhod. Noo, vlastne pri úplne ostrej jazde si ich všimnete málokedy, ale aspoň viete, kedy už môžete pridať, keď vám ručička teploty oleja ukáže tie správne sféry.

To hlavné na aute nie je výzor, ani pohodlie v interiéri. Je ním jazda. A nebudeme predbiehať, ale hneď na začiatok môžeme skonštatovať, že nesklamala. Prvé zoznámenie bolo zo zadného sedadla. O to lepšie, že za volantom sedel majster Slovenska vo vrchoch, Martin Koiš. Jazda hore uzavretým Jankovým Vŕškom ukázala jedinú nedokonalosť, zadné držadlo na dverách rozhodne nie je uspôsobené na držanie 80-kilového človeka pri ohromných bočných preťaženiach, ale našťastie nezostalo v ruke. Jazda v aute s Martinom bola famózna. Ale prišiel čas presadnúť na miesto vodiča. Zo zadného sedadla ST kroky smerovali za volant, ale litrového EcoBoostu. Na Jankovom Vŕšku to bola dobrá zoznamovacia jazda a aj napriek Michelin Primacy HP, na ktoré máme v redakcii určitý názor, zvládal zákruty bravúrne.

Po jazde v litrovom EcoBooste nastala chvíľa sadnutia na správne sedadlo toho, čo by malo byť na výslní medzi hothatchami. Tangerine Scream až tu navodzoval tú správnu atmosféru. Nastavenie sedadla, nastavenie volantu, jemne spotené ruky a čakanie na odštartovanie. Jednotka, dvojka plný, trojka, rýchlosti sadajú s eleganciou a presnosťou, ktorú by ste čakali. Prvá zákruta pod plynom OK, druhá však plné brzdy, spomalenie, podradenie do dvojky. Brzdy fungujú omnoho lepšie ako na polovičnom motore (1,0 SCTI). Výjazd zo zákruty sprevádza zaujímavý pocit, akoby bolo auto mierne pretáčavé a pritom zostáva neutrálne. Môže za to Torque Vectoring Control (TVC), ktorý pribrzďuje koleso v prípade prešmyknutia. Nie je to samosvor, ale o pár stoniek sekundy čas určite zlepší. V zákrutách sa s autom hráte a využívate práve TVC. Nie kvôli času, ale kvôli úsmevu na tvári. Postupne si uvedomujete, že ST sa správa tak, akoby bolo spojené s vami a robilo všetko, na čo si pomyslíte. Ďalším zistením je, že pneumatiky sa držia cesty ako zakusnutý pitbul. Goodyear Eagle F1 odvádzajú famóznu prácu a sú na aute použité globálne, ST sa s iným gumami dodávať nikde nebude. To je len dobre. Postupne ako pritláčate viac a viac, tak vidíte, že to nie je úplne športové auto. Focus ST nie je konkurentom Mégane RS, aj keď tomu nasvedčujú parametre motora. Je o niečo jemnejší a niektorí by mohli povedať, že príjemnejší z každodenného hľadiska.

Ford s Focusom ukázal, že každodenne použiteľné auto nemusí mať naftový štvorvalec. Silný prepĺňaný motor vraj dokáže jazdiť okolo 7 litrov. Myslíme si, že my by sme mali okolo 10 z dlhodobého pohľadu. Jediný podraz, na ktorý ST asi doplatí sú legendárne prihlasovacie poplatky podľa výkonu. Pri Focuse ST to je chorých 1657 eur, čo je 6 percent z ceny vozidla. Aj napriek tomu veríme, že mnohých presvedčí kvalitami na ceste a siahnu po ňom. My by sme brali verziu kombi, ktorá by mala byť teoreticky ešte vyrovnanejšia, kvôli lepšiemu rozdeleniu hmotnosti vďaka dlhšiemu zadnému previsu. A miesto Tangerine Scream, ktorú by sme obetovali by sme zaplatili nenažraným prihlasovací poplatok a nechali auto biele.

Foto by Tibor Szabosi (autosportfoto.sk)