Mercedes-Benz v 20. storočí veľa testoval a vymýšľal technológie, ktoré je možné vidieť v upravenej podobe na dnešných autách. Dokázal skryť pred svetom koncept C111, ktorého prvá verzia bola odhalená v roku 1969 na autosalóne vo Frankfurte. Mal v strede umiestnený trojrotorový Wankel motor produkujúci 206 kW (280 k). Auto s ním dokázalo dosiahnuť až 260 km/h. Vývoj šiel rýchlo a už v roku 1970 v Ženeve automobilka predstavila ďalší koncept C111-II.
S novším modelom auto stratilo guľaté svetlá v prednej maske a zmenil sa tvar nárazníkov. Karosériu vyrobili rovnako zo sklolaminátu ako predtým. Použili však do hora otvárané dvere Gullwing a zmenili motor. Pribudol ďalší rotor. Tentokrát poháňal zadnú nápravu štvorrotorový agregát s výkonom 257 kW (349 k) s jednoduchým zapaľovaním riadeným elektronicky. Auto malo v roku 1970 päťstupňovú prevodovku a dokonca ABS. O spotrebe by sme mali radšej pomlčať. Počas jázd ktoré sa podarilo niektorým šťastlivcom zažiť sa pohybovala od 20 litrov vyššie. Ale na Wankel stále príjemná hodnota. Druhá zvláštnosť C111-II je Multi-link zavesenie tlmičov na zadnej náprave ktoré má dnes v modernejšej podobe aj napríklad Dacia Duster.
Auto odviezlo dvoch ľudí a za motorom malo malý kufor. Alebo dokonca žiadny. Mercedes vytvoril auto hlavne na testovanie motorov. Preto by ste v niektorých konceptoch hľadali kufor márne a namiesto neho by ste našli rôzne miesta a úchyty na techniku potrebnú pri skúškach, alebo by ste v športovom aute našli motor dieselový. Všimli ste si že z boku je kryt otvorený? To konštruktéri zodpovedne šetrili hmotnosť aj tu.
Cez pomerne vysoký schod by ste si sadli do moderného auta, na tú dobu. Alebo aj ostatné autá mali bežne autorádio Becker, kožený interiér či klimatizáciu? Žiaľ, jeho vývoj skončil kvôli kríze ktorá v sedemdesiatych rokoch nastala a bolo vyrobených len 16 kusov. Automobilka ale počet kusov nikdy oficiálne nepotvrdila, ani nevyvrátila. Niektoré sa dokonca líšia v detailoch ako napríklad spomínaný kufor.
Po ukončení vývoja Wankelových motorov, hlavne kvôli ich spoľahlivosti, prišla verzia C111-II D s naftovým motorom s turbom a medzichladičom stlačeného vzduchu. Oproti benzínovým predchodcom mal len 140 kW, teda 190 koní . Ten vývoj znova naštartoval a v roku 1977 sa objavil model C111-III. Automobilka s ním už však mala iné plány. Naftový motor produkoval 169 kW (230 k) a lámal svetové rekordy. Dokázal na oválnom okruhu v talianskom Narde jazdiť priemerne rýchlosťou 250 km/h. Vyzeral už ako okruhový špeciál a doslova placka na kolesách. Dostal aj striebornú farbu a po dvoch rokoch znovu ďalšieho nástupcu, ktorý mal prekonať predošlý rekord. Myslíte že to štvrtá generácia s vidlicovým osemvalcom s objemom 4,5 litra nezvládla? S päťsto koňmi či 368 kW dosiahla priemernú rýchlosť 403 km/h. Áno, stále sme boli v rokoch sedemdesiatych. Štvrtá verzia bola poslednou z evolúcie C111.
